Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vedci vedia, prečo život na Zemi ešte existuje. Už miliardy rokov ju chráni Jupiter
Od Zeme je vzdialená stovky miliónov kilometrov. Ďaleko, v tme a tichosti, obieha okolo Slnka najväčšia planéta slnečnej sústavy.
Existencia života na Zemi je zrejme do istej miery výsledkom zvláštnej kozmickej spolupráce medzi malou modrou planétou a obrovským plynným gigantom
Americký astronóm Carl Sagan raz o nej povedal, že je hviezdou, ktorá „zlyhala“ a nikdy „nevzplanula“. Narážal tým na fakt, že by musela byť asi 80-krát hmotnejšia, aby sa v nej rozhoreli termonukleárne reakcie a začala svietiť ako hviezda.
V čom však nezlyháva už miliardy rokov je jej ochranná funkcia vo vzťahu k Zemi. Jupiter chráni našu planétu pred nástrahami vesmíru a ľudstvo mu vďačí za veľa. Možno i za viac než si myslí.
Gravitačný vysávač vesmíru
Hoci vesmír môže pri pohľade na nočnú oblohu na prvý pohľad pôsobiť pokojne, opak je pravdou. V skutočnosti ide o miesto plné dynamiky a procesov vrátane putujúcich asteroidov a komét. Niektoré z nich pravidelne križujú dráhy planét a pri zrážke môžu spôsobiť katastrofické následky.
Video
Hubblov teleskop odhalil detaily starobylej hviezdokopy vzdialenej 22-tisíc svetelných rokov
Zdroj:
IG/NASA
Zem má práve v tomto smere mimoriadneho spojenca. Jupiter už miliardy rokov svojou obrovskou gravitáciou zachytáva a odkláňa množstvo nebezpečných kozmických telies. Tým zrejme pomáha chrániť aj život na Zemi.
Plynný obor teda pôsobí ako akási prvá obranná línia. Jeho gravitácia dokáže vtiahnuť kométy do svojej atmosféry, odkloniť asteroidy na inú obežnú dráhu, alebo ich ovplyvniť do takej miery, že ich vymrští von zo Slnečnej sústavy. Každý takýto zásah znamená menšiu pravdepodobnosť, že sa nebezpečný objekt dostane k Zemi.
Kolízia, ktorú ľudstvo sledovalo prvýkrát v histórii
Význam tejto „ochrannej“ funkcie sa naplno ukázal v roku 1994. Kométa Shoemaker–Levy 9 sa po stretnutí s gravitačným poľom Jupitera rozpadla na viac než dvadsať fragmentov. Tie následne postupne narazili do atmosféry planéty.
Každý z týchto fragmentov mal priemer približne jeden až dva kilometre. Pri náraze sa uvoľnila energia porovnateľná s miliónmi megaton TNT – teda tisíckrát väčšej než najsilnejšie jadrové zbrane, aké kedy ľudstvo vyrobilo.
Následky dopadu kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter
Explózie vytvorili v atmosfére Jupitera tmavé škvrny veľké približne ako celá Zem (veľkosť asi 12-tisíc kilometrov). Niektoré z nich boli viditeľné ešte niekoľko týždňov po náraze.
Astronómovia tak prvýkrát v histórii sledovali priamu kolíziu kométy s planétou. Kométa by Zem tak či tak nezasiahla, no bol to varovný pohľad. Ak by podobne veľké teleso zasiahlo Zem, následky by mohli byť pre život na modrej planéte osudové.
Zrážka „vagónov vlaku“ s Jupiterom
Shoemaker–Levy 9 bola rozpadnutá kométa, ktorá v roku 1994 narazila do Jupitera. Išlo o prvé známe nebeské teleso, ktorého stret s planétou bol priamo pozorovaný, čím poskytol unikátny pohľad na planetárne zrážky v našej Slnečnej sústave.
Kométa bola objavená 24. marca 1993 počas hľadania blízkozemských objektov na observatóriu Palomar. Na rozdiel od väčšiny komét obiehala už v gravitačnej väzbe okolo Jupitera, po predchádzajúcom tesnom prelete, ktorý ju roztrhal slapovými silami planéty. Jej úlomky boli zoradené ako vagóny vlaku na viac než 20 častí.
Medzi 16. a 22. júlom 1994 fragmenty kométy postupne vnikli do atmosféry Jupitera rýchlosťou asi 60 kilometrov za sekundu. Každý úlomok spôsobil výbuch energie ekvivalentný miliónom megaton TNT. Dopady zanechali tmavé škvrny viditeľné celé mesiace aj malými ďalekohľadmi, čo umožnilo podrobné štúdium atmosférickej dynamiky Jupitera.
Udalosť poskytla priamy dôkaz o tom, že veľké zrážky formujú planéty aj v súčasnosti. Astronómovia zase získali nové údaje o zložení atmosféry Jupitera, výške oblačných vrstiev a energetike nárazov. Shoemaker–Levy 9 sa stal symbolom planetárnej obrany a motivoval moderné programy sledovania nebezpečných komét a asteroidov.
Zrážka kométy s Jupiterom patrí k najdramatickejším vesmírnym pozorovaniam 20. storočia. Niesla aj symbolický význam: bola pomenovaná po manželoch Eugenovi a Carolyn Shoemakerových a astronómovi Davidovi Levym, ktorí týmto objavom navždy zmenili pohľad na dynamiku slnečnej sústavy.
Nikto nie je dokonalý. Ani Jupiter
Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti približne 780 miliónov kilometrov. Nachádza sa na hranici medzi vnútornými kamennými planétami a vzdialenejšími oblasťami plnými komét a ľadových telies. Táto poloha z neho robí prirodzenú obrannú bariéru Slnečnej sústavy.
Jeho gravitácia ovplyvňuje množstvo objektov prichádzajúcich napríklad z oblasti Kuiperovho pásu alebo zo vzdialeného Oortovho oblaku. Mnohé z nich zachytí ešte skôr, než sa dostanú k vnútorným planétam. Niektoré vedecké modely naznačujú, že bez Jupitera by bola Zem vystavená výrazne vyššiemu počtu veľkých zrážok s vesmírnymi telesami.
Úloha Jupitera však nie je úplne jednoznačná. Jeho gravitácia môže v určitých prípadoch narobiť viac škody, ako úžitku. Kométy alebo asteroidy môže tiež presmerovať smerom k vnútorným planétam. Niekedy tak môže neúmyselne zvýšiť riziko zrážky.
Väčšina simulácií vývoja Slnečnej sústavy však ukazuje, že celkový efekt Jupitera je skôr ochranný než naopak.
Tichý strážca života na Zemi
História Zeme je plná kozmických zrážok. Jedna z nich – dopad približne desaťkilometrového asteroidu pred 66 miliónmi rokov – prispela k vyhynutiu dinosaurov a zásadne zmenila evolúciu života. Ak by sa podobné katastrofy opakovali častejšie, komplexný život by sa na našej planéte možno nikdy nestihol stabilne rozvinúť.
Je preto možné, že existencia života na Zemi je – aspoň čiastočne – výsledkom zvláštnej kozmickej spolupráce medzi malou modrou planétou a obrovským plynným gigantom.
Už miliardy rokov totiž nad vnútornými planétami vrátane Zeme drží stráž Jupiter. A táto „láska“ trvá dodnes. Ako hovorí citát neznámeho autora: „Majte nohy pevne na zemi, ale srdce niekde blízko Jupitera."
Jupiter vs. Zem
- Jupiter je asi 11-krát širší než Zem. Jeho rovníkový priemer je 142 984 kilometrov. Ak by Zem mala veľkosť hrozna, Jupiter by bol približne taký veľký ako basketbalová lopta. Najnovšie merania sondy Juno spacecraft naznačujú, že Jupiter je o niečo menší, než sa doteraz uvádzalo – jeho rozmery sú približne o 8 km menšie na rovníku a o 24 km na póloch.
- Do Jupitera by sa zmestilo približne 1300 planét veľkosti Zeme
- Na Jupiteri by človek vážil asi 2,5-krát viac ako na Zemi
- Jupiter má najkratší deň zo všetkých planét Slnečnej sústavy, trvá 9 hodín a 56 minút. Okolo Slnka obehne Jupiter za 12 pozemských rokov, teda 4 333 pozemských dní.
- Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy.
- Jupiter má momentálne potvrdených viac než 95 mesiacov. Medzi najznámejšie patria tzv. Galileove mesiace, ktoré objavil florentský astronóm Galileo Galilei v roku 1610. Patria medzi ne mesiace Io, Europa, Callisto a Ganymedes. Posledne menovaný je najväčším mesiacom v slnečnej sústave. So svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéta Merkúr.
- Ak by bol Jupiter asi 80-krát masívnejší, jeho jadro by sa mohlo dostatočne zahriať na spustenie jadrovej fúzie. Inými slovami: Jupiter by sa mohol stať malou hviezdou. To znamená, že naša Slnečná sústava mohla teoreticky vyzerať úplne inak: ako dvojhviezdny systém.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.