Tempo globálneho otepľovania sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobilo
Nová štúdia potvrdzuje, že Zem sa otepľuje rýchlejšie než kedykoľvek predtým. K hranici 1,5 stupňa Celzia sa môže dostať už pred rokom 2030.
Ilustračné foto
Vedci dlho diskutovali o tom, či sa globálne otepľovanie skutočne zrýchľuje, alebo či za rekordnými teplotami posledných rokov stoja skôr prirodzené výkyvy podnebia. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Geophysical Research Letters prináša znepokojivú odpoveď. Tempo otepľovania sa od roku 2015 takmer zdvojnásobilo.
Od sedemdesiatych rokov až do roku 2015 sa planéta otepľovala tempom približne 0,2 stupňa Celzia za desaťročie. V období rokov 2015 až 2025 však tento ukazovateľ vzrástol na 0,35 stupňa za desaťročie. Ide o najvyššiu mieru otepľovania od začiatku meraní v roku 1880.
Ako oddeliť človeka od prírody
Vedci sa vo svojom výskume snažili odstrániť premenné, ako krátkodobé vplyvy, ktoré by mohli skresľovať výsledky. Z analýzy takisto odstránili efekty fenoménu El Niño, sopečných erupcií aj cyklov slnečnej aktivity. Pracovali pritom s piatimi nezávislými globálnymi databázami teplôt a vo všetkých identifikovali zrýchlenie otepľovania, ku ktorému došlo v rokoch 2013 až 2014.
„Zrýchlenie je štatisticky ľahko preukázateľné, niekto by dokonca povedal, že je očividné,“ uviedol spoluautor štúdie Grant Foster. Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických dopadov dodáva, že tím je zrejme prvý, komu sa podarilo toto zrýchlenie štatisticky významne preukázať.
Nie všetci klimatológovia však tieto závery prijímajú bez výhrad. Michael Mann z Pensylvánskej univerzity tvrdí, že tempo otepľovania zostáva v podstate konštantné od sedemdesiatych rokov, a rekordné teploty posledných rokov pripisuje predovšetkým vplyvu El Niño. Zároveň však zdôrazňuje niečo, s čím by väčšina vedcov súhlasila: otepľovanie by pokračovať dovtedy, kým emisie skleníkových plynov neklesnú na nulu.
Parížska dohoda pod tlakom
Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si stanovila za cieľ udržať dlhodobý nárast priemernej globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa oproti predindustriálnej ére. Podľa doterajších predpovedí malo k prekročeniu tejto hranice dôjsť niekedy v tridsiatych rokoch tohto storočia. Nová štúdia však naznačuje, že ak súčasné tempo otepľovania vytrvá, tento limit bude prekročený ešte pred rokom 2030. Rozhodujúci je dlhodobý priemer. No práve ten sa teraz mení výraznejšie, než si väčšina vedcov pred rokmi pripúšťala.
Sucho a horúčavy: dvojitá hrozba
Zrýchlenie otepľovania má pritom konkrétne dôsledky. Paralelne publikovaná štúdia v časopise Science Advances upozorňuje na dramatický nárast takzvaných zložených období sucha a horúčav. Teda období, keď tieto dva tieto dva extrémy stretnú. V porovnaní s obdobím rokov 1980 až 2001 sa plocha postihnutá kombináciou sucha a horúčav medzi rokmi 2002 a 2023 viac ako zdvojnásobila.
Vedci vysvetľujú, že oba fenomény, teda horúčavy a sucho, sa navzájom zosilňujú. Suchá pôda ešte viac ohrieva ovzdušie, čím zase prehlbuje nedostatok vlahy. Tieto javy sa koncentrujú najmä v severnej časti Južnej Ameriky, východnej Európe, strednej Afrike, južnej Ázii a južných štátoch USA.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.