Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Prichádzajú virtuálni AI moderátori správ. Budeme im veriť?
Prvé skúsenosti s avatarmi nezbierajú len najväčšie spoločnosti, globálne televízie, mobilní operátori či agentúry, napr. CNN, BBC či Xinhua, ale aj malé weby. A deje sa to aj u nás. Digitálnych hlásateľov už máme i na Slovensku či v Česku.
Animovaný moderátor Adam mal zatraktívniť program TV JOJ počas hokejových MS 2025, generovaná hlásateľka Nora zase v českej TV CNN Prima NEWS uvádza reláciu o umelej inteligencii (AI).
Nedávno ako prvá využila virtuálnych avatarov FIITka – Fakulta informatiky a informačných technológií STU v Bratislave v kampani na prilákanie talentovaných maturantov. Volajú sa AIVA a FITO a pomocou AI ich vytvorili samotní študenti.
„Chceme takto originálne a moderne osloviť stredoškolákov, ktorí uvažujú o ďalšom štúdiu na vysokej škole,“ hovorí dekan FIIT Ivan Kotuliak.
FITO a AIVA najskôr vyzerali ako bežní študenti. Ich statický vzhľad vygeneroval Andrej Antoniaci, z oddelenia marketingu fakulty, vo videu ich rozhýbala a hlas im vybrala štvrtáčka Timea Vrtíková v rámci vyučovania a výskumného projektu GAIN — Generated AI News.
Lenže práve vernosť a bežný vzhľad neskôr potlačili; FITO a AIVA sa vo videu menia na pozitívnych, usmievajúcich sa superhrdinov, ktorí majú ambíciu pomáhať meniť svet na lepší.
„Reagovali sme na spätnú väzbu, z ktorej dnes jasne vyplýva, že ľudia nechcú, aby bol AI generovaný obsah nerozoznateľný od obsahu tvoreného skutočnými ľuďmi. Musí byť teda na prvý pohľad jasné, že ide o avatarov, a tiež, že FIIT je fakulta, ktorá sa téme budúcnosti obsahu na internete aktívne venuje. Aj to je naša výhoda. Vieme hľadať riešenia pre seba i partnerov z priemyslu pohotovo a bez obmedzení. Nové, upravené obrázky a videá avatarov vedia byť k dispozícii doslova v priebehu pár minút,“ spresňuje prodekan FIIT pre vzťahy s verejnosťou Marek Galinski.
Moderné trendy
Čo sa to deje? Tradičné médiá sú dlhodobo v kríze. Vyrastajú im noví, digitálni konkurenti. Slabne najmä sila papierových titulov, textu a fotografie. Hlavným nástrojom komunikácie sa stáva video.
Stále častejšie je zdrojom správ a zábavy, ale aj vzdelávania či nákupov. Trend badať čoraz viac s nástupom smartfónov, mobilného internetu a následnou stúpajúcou popularitou sociálnych sietí. Facebook, Instagram, Tik-Tok… Vplyv týchto médií ustavične rastie. Stačí sa pozrieť okolo seba.
Počet ľudí, ktorí začínajú i končia každý deň s mobilom v ruke sa zvyšuje. Potvrdzuje to aj množstvo výskumov, napríklad štúdia Digital News Report, ktorú vlani zverejnila agentúra Reuters. V krajinách, ktoré monitoruje, stúpol počet ľudí sledujúcich spravodajské videá na sociálnych sieťach z 52 % v roku 2020 na 65 % v roku 2025. Celkove sledovanie videa vrástlo zo 67 % na 75 %.
S nástupom AI raketovo pribúda nový, generovaný obsah. Ešte v roku 2024 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose predstavili dokument s názvom Takto umelá inteligencia ovplyvňuje – a formuje – kreatívne odvetvia. Podľa nej AI nahradí mnohé tradičné činnosti a mohla by generovať aj väčšinu mediálneho obsahu. Niektoré odhady hovoria dokonca o 90 % podiele! Neznamená to, že AI celkom nahradí ľudí v médiách, ale to, že obsahu bude oveľa viac a AI bude mať prsty vo väčšine.
Najrýchlejšie rastúca technológia
AI však nepomáha obsah len vytvárať, ale najmä sprístupňovať a distribuovať širšiemu publiku. Zároveň zdokonaľuje zásah, jeho optimalizáciu a personalizáciu, teda lepšiu dostupnosť obsahu na mieru konkrétneho čitateľa a diváka. AI pomáha opravovať gramatiku a štylistiku, prekladať z cudzích rečí, titulkuje, animuje, zhutňuje obsah – pomáha tak rúcať jazykové a kultúrne bariéry, vekové i náboženské rozdiely, sprístupňuje informácie ľuďom so zdravotným handicapom.
Keďže technológia AI sa dynamicky zlepšuje takmer zo dňa na deň, jej nástroje sú čoraz jednoduchšie na používanie a hlavne lacnejšie. Sú prístupné širokej verejnosti. Obsah môže vytvárať, ponúkať i predávať prakticky ktokoľvek.
Zásadnú zmenu priniesli najmä četboty ako ChatGPT, Claude, Gemini, Perplexity či Copilot. Umožňujú analyzovať, ale najmä vytvárať celkom nový obsah, nielen texty a obrázky, ale napríklad aj video, celé webové stránky či marketingové kampane.
Britský denník Financial Times v roku 2025 zverejnil komentár Richarda Watersa, ktorý neskôr prebrali viaceré médiá po celom svete vrátane slovenských. Tvrdí sa v ňom, že žiadna firma nikdy doteraz nevybudovala internetové impérium zamerané na služby spotrebiteľom tak rýchlo ako OpenAI. „Spoločnosti Google trvalo 13 rokov, kým získal miliardu používateľov. Facebook dosiahol rovnaký míľnik za osem rokov. Vďaka úspechu ChatGPT sa zdá, že OpenAI to zvládne za tri roky,“ píše sa v článku.
Najťažšia úloha: Zaujať diváka
Čo to znamená? Konkurencia medzi médiami sa zostruje ako nikdy predtým. Získať pozornosť diváka a udržať ju, je čoraz ťažšie, a situácia sa mení prakticky každým dňom.
Generovanie obsahu nástrojmi AI, no nejde len o text, audio či video, v súčasnosti ponúka širokú škálu možností. „Špecifickou oblasťou je práve generovanie avatarov, virtuálnych moderátorov s ľudským výzorom, ktorí sú schopní viac či menej presvedčivo a dôveryhodne prezentovať akýkoľvek obsah,“ upozorňujú Jakub Prokeš a Ján Višňovský v štúdii s názvom AI avatar vo videu: od virtuálneho moderátora k lektorovi a predajcovi?
J. Prokeš je bývalý šéfredaktor Pravdy, ktorý sa v súčasnosti venuje výskumu limitov AI práve na FIITke a bol aj pri zrode avatarov AIVY a FITA. J. Višňovský je profesorom na Katedre masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a zaujíma sa o otázky týkajúce sa žurnalistiky v kontexte rozvoja informačných a komunikačných technológií.
Priekopníkmi využitia AI avatarov sú médiá, svet počítačových hier a filmu, ale uplatnenie je oveľa širšie. Avatarov už vidno učiť, školiť či predávať rôzne výrobky a služby. Uplatnenie našli aj v marketingu. Video sa totiž stalo štandardným nástrojom na prezentáciu výrobkov a služieb, rovnako na komunikovanie s klientami, ale aj zamestnancami a spolupracovníkmi. Avatar ponúka inováciu a nové príležitosti.
Vytvor si vlastné správy
Najčastejší dôvod využitia avatarov je prostý: zaujať a prekvapiť diváka-zákazníka alebo snaha znížiť si náklady na výrobu obsahu.
„V súčasnosti, ak rozumne nakombinujete najmodernejšie technológie, viete čo a ako máte robiť, vytvoríte si v počítači dôveryhodného moderátora správ alebo školenia v akomkoľvek prostredí pomerne rýchlo a za rozumné peniaze. Vyvíjame nástroj, s ktorým dokáže pracovať aj laik, čo sa nevyzná v IT a AI. A všetko zvládne sám, nepotrebuje nijaký štáb, kameru, postprodukciu, prenajímať si priestory,“ upozorňuje špecialita na virtuálnu realitu z FIIT STU Juraj Vincúr, ktorý vedie už spomínaný projekt GAIN (Generated AI News) zameraný na limity avatarov a ich využitie v praxi.
Od predstavenia prvého avatara v ľudskej podobe pre médiá ubehlo už vyše 25 rokov. Virtuálna moderátorka správ Ananova vznikla v britskej agentúre Press Association a neskôr projekt prebral mobilný operátor Orange. „Odvtedy sa avatar objavoval v médiách viac-menej pravidelne, ale vždy skôr z marketingových dôvodov, aby upozornili na inovatívnosť média, zvýšili atraktivitu konkrétneho projektu a pritiahol záujem odbornej i širokej laickej verejnosti,“ hovorí J. Prokeš.
Za ďalší významný míľnik možno označiť uvedenie prvého kompletného AI moderátora správ, ktorého v roku 2018 na Svetovej internetovej konferencii v Číne predstavili tamojšia štátna tlačová agentúra Nová Čína (Xinhua) a jedna z najvýznamnejších domácich technologických firiem Sogou.
„Virtuálny moderátor čítal správy v anglickom a čínskom jazyku. Mal na tvári okuliare, na sebe sivý oblek, bielu košeľu a kravatu. Sedel strnulo za stolom, gestá a mimika boli minimálne, hlas bol strojový a synchronizácia pohybu pier a hlasu ešte nefungovala. Odvtedy však avatara niekoľkokrát vylepšili a až s celosvetovým nástupom generatívnej AI sa potenciál technológie prejavil naplno, pretože začal byť dostupný de facto širokej verejnosti,“ dopĺňa Prokeš a dodáva, že vlani v Ázii vyvolala veľkú senzáciu skúsenosť, keď AI avatari predali zákazníkom viacej tovaru a služieb, čím dosiahli vyššie obraty, ako reálni predajcovia z mäsa a kostí!
Kam nemôže človek, pošli avatara
Zaujímavé využitie avatarov v médiách uviedla nedávno popredná indonézska televízia TV One. Predstavila tri virtuálne hlásateľky Sasya, Nadiru a Bhoomi, navrhnuté podľa troch troch skutočných moderátoriek. Jedným z cieľov TV One bolo zviditeľniť prácu žien v médiách.
Ozajstné moderátorky reprezentujú stanicu v klasickom vysielaní a virtuálne zase na sociálnych sieťach. Inými slovami, generované hlásateľky využívajú v reláciách, na ktoré tie skutočné už nemajú čas. Keďže sú však známe a populárne, nebol dôvod hľadať nové tváre a zvyšovať personálne náklady.
„Je to jedna z najväčších výhodou avatara, je k dispozícii prakticky stále, 7 dní v týždni a 24 hodín denne,“ dodáva J. Vincúr.
„Pozorný divák si všimne vzhľad moderátoriek. Líšia sa odevom, viditeľnými či skrytými vlasmi, krkom, rukami. Napríklad Nadira nosí vždy hidžáb, šatku na hlave. Súvisí to s náboženským vierovyznaním moderátoriek, a teda aj ich dôveryhodnosťou – de facto personalizovaním obsahu pre rôzne cieľové skupiny,“ dopĺňa J. Prokeš.
Avatar však môže moderátora-človeka a jeho rodinu aj ochrániť pred nátlakom, vydieraním či smrťou. Po posledných voľbách vo Venezuele a následných represiách začala z toto dôvodu využívať dvoch AI avatarov na informovanie verejnosti skupina nezávislých žurnalistov. Moderná technológia im umožnila pracovať bez strachu, ohrozenia a rizika prezradenia ich identity.
Hovorme aj o limitoch a rizikách
Mimoriadne dynamický rozmach AI technológie a následná rastúca vernosť generovaného avatara, ktorý môže byť na nerozoznanie od človeka, otvára možnosti širokého využitia. Rovnako však prináša otázniky o dôveryhodnosti a manipulácii. Po prvých skúsenostiach v médiách i na FIIT STU sa avatar môže stať de facto hocikým — moderátorom správ, šikovným predajcom, empatickým a efektívnym lektorom, zábavným spoločníkom, ale aj fejkovým lekárom, právnikom, politikom, premiérom, prezidentom či šíriteľom nenávisti a vojnovým štváčom — vyrobeným na mieru jednotlivca v hocijakej cieľovej skupine.
„Každá technológia sa dá využiť aj zneužiť,“ pripomína J. Višňovský. „Nástup AI riadenej produkcie obsahu I avatarov-moderátorov vyvoláva etické a legislatívne otázky. Bude potrebné vytvoriť rámce a regulatívy na transparentné používanie týchto technológií. Pokrok v AI, virtuálnej realite a grafike bude ďalej inovovať a transformovať televízny i celý mediálny priemysel. AI nástroje na druhej strane zároveň posilnia kontrolu faktov a odhaľovanie dezinformácií v spravodajstve.“
Seriál Digitálna budúcnosť vzniká ako špeciálny projekt v spolupráci s FIIT STU
prof. Ing. Ivan Kotuliak, PhD.
Garantom projektu – Seriál Digitálna budúcnosť – je prof. Ing. Ivan Kotuliak, PhD., ktorý je dekanom FIIT STU a zároveň pôsobí ako odborný zástupca SR pre European Blockchain Partnership pri EK, ako aj Slovenský zástupca Information for All programu Slovenskej Komisie UNESCO.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.