Mesiac bez Slnka, no s oceánom? Vesmír môže ukrývať prostredie podobné Zemi, no v absolútnej tme
Niektoré mesiace bez hviezdy môžu mať tekutú vodu. Teplo z gravitácie a hustý vzduch by ju podľa vedcov dokázali udržať v kvapalnom stave miliardy rokov.
Ilustračné foto.
Predstava života bez hviezdy na obzore je ako zo sci-fi filmu. Planéta blúdiaca medzihviezdnym priestorom, zahalená večnou tmou, ďaleko od akéhokoľvek Slnka. A predsa s tekutou vodou na povrchu. Nová teória vedcov z mníchovskej Ludwin Maximilian University, ktorú publikoval aj magazín Royal Astronomical Society, naznačuje, že by to malo byť možné.
Túlajúce sa planéty nie sú raritou
Takzvané voľne putujúce sa planéty sa neviažu na žiadnu hviezdu. Podľa odhadov ich môže byť v galaxii porovnateľný počet ako hviezd samotných. Niektoré z nich si zrejme uchovali vlastné mesiace. A medzi nimi sa môžu nachádzať aj telesá veľkosti Zeme. Otázkou však zostáva, ako na podobných vesmírnych telesách existuje teplo, vďaka ktorému by mohla mať voda kvapalné skupenstvo.
Odpoveď poskytuje gravitácia. Takzvané slapové sily, pri ktorých gravitácia jedného telesa pôsobí na iné teleso nerovnomerne, dokážu premieňať mechanickú energiu na teplo. V slnečnej sústave ide o známy jav.
Napríklad pod povrchom mesiacov Enceladus a Europa sa ukrývajú oceány, ktoré sa však nachádzajú pod hrubou vrstvou ľadu. Ten funguje ako izolácia, ktorá bráni úniku tepla do kozmu. Povrch však zostáva zamrznutý. Ako by sa však podarilo udržať vodu v kvapalnom stave priamo na povrchu?
Atmosféra ako prikrývka
Skoršie úvahy počítali s hustou atmosférou oxidu uhličitého. Pri dostatočnom tlaku by tento plyn zadržiaval teplo podobne ako skleník. Problém nastáva pri kombinácii vysokého tlaku a relatívne slabého ohrevu. Vtedy oxid uhličitý začne kondenzovať, atmosféra sa zrúti a svet opäť zamrzne.
Riešením by mohol byť vodík. Za bežných okolností je pre infračervené žiarenie takmer priehľadný. No pri extrémne vysokom tlaku dochádza ku kolíziám molekúl, ktoré vytvárajú dočasné dipóly. Tento jav umožní vodíku pohlcovať tepelné žiarenie. Atmosféra sa tak správa ako účinná izolačná pena.
Simulácie kombinujúce modely prenosu tepla a chemickej rovnováhy priniesli vedcom prekvapivé výsledky. Pri tlaku podobnom zemskému, teda okolo jedného baru, by povrchová voda mohla pretrvať približne 95 miliónov rokov. Ak by atmosféra dosahovala stonásobok zemského tlaku, kvapalná voda by sa mohla udržať až 4,3 miliardy rokov, čo je čas porovnateľný s vekom Zeme.
Obrovské prílivy ako laboratórium života
Takýto mesiac by pravdepodobne obiehal po výraznej eliptickej dráhe. To by vyvolávalo masívne globálne prílivy a odlivy, ktoré by boli rádovo silnejšie než na Zemi. Striedanie mokrých a suchých fáz vytvára podmienky, ktoré sa považujú za dôležité pre vznik RNA, jednej zo základných molekúl života. Na pravekej Zemi mohli podobné cykly prebiehať v prílivových jazierkach. Na exomesiaci bez hviezdy by však išlo zrejme o dramatickejší proces.
Zatiaľ neexistuje priame pozorovanie mesiaca obiehajúceho okolo voľne putujúcej planéty. Fyzika však takú možnosť nevylučuje. A ak sa v galaxii skutočne nachádzajú stovky miliárd týchto osamelých svetov, pravdepodobnosť rastie. Život podľa tejto teórie zrejme nevyžaduje výhradne svetlo hviezdy. Stačí gravitácia, hustá atmosféra a čas.
Súvisiace články
Človek | pred 8 mesiacmi | 1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.