Mladé paviány pripomínajú deti ľudí. Rovnako žiarlia na svojich súrodencov
Aj paviánie mláďatá zápasia o pozornosť matky. Výskum z Namíbie odhalil správanie nápadne podobné detskej žiarlivosti.
Pohoda v zvieracej ríši je len rozprávková ilúzia. Večný súboj o moc, či partnerku je len útržkom toho, čo sa vo vzťahoch medzi zvieratami odohráva. Podľa najnovšieho výskumu môže medzi súrodencami prepuknúť aj závisť. Mladé paviány dokážu podľa vedcov vyvádzať rovnako teatrálne ako malí školáci, keď im ide o získanie pozornosti svojej matky.
Štúdia publikovaná v magazíne Biological Sciences priniesla dôkazy, že aj paviány čakma, ktoré je možné nájsť najmä v prostredí savany v južnej Afrike prejavujú správanie nápadne pripomínajúce súrodeneckú žiarlivosť.
Savana ako laboratórium
Pozorovanie prebiehalo v Národnom parku Tsaobis v Namíbii počas niekoľkých mesiacov roku 2021. Dve tlupy, šestnásť rodín a 49 mláďat vytvorili ideálne podmienky na sledovanie každodenných interakcií. Paviány totiž žijú v spoločnosti, ktorej dominujú samice. Postavenie sa dedí z matky na dcéru, zatiaľ čo samce po dosiahnutí dospelosti skupinu opúšťajú. Silné puto medzi matkou a mláďaťom je preto základom sociálneho systému. A práve toto puto sa stalo stredobodom pozornosti vedcov.
Vzájomné čistenie srsti a jemné dotyky nie sú v ríši opíc je len rituálom každodennej hygieny. Ide o dôležitý nástroj budovania vzťahov, niečo ako objatie či pohladenie v ľudskom svete. A práve pri ňom sa odohrávali žiarlivostné drámy.
Mladé paviány častejšie prerušili matku vtedy, keď sa venovala súrodencovi, než keď len oddychovala. Niekedy sa snažili dostať medzi dvojicu, inokedy prišli facky, hryzenie alebo hlasné protesty. Zaznamenaný bol dokonca „prefíkaný manéver“ keď mladá samička odlákala sestru predstieranou hrou a následne zaujala jej miesto pri matke. Správanie pôsobilo prekvapivo strategicky.
Obľúbenci existujú aj v prírode
Výskumný tím vytvoril index, ktorý ukázal, že niektoré mláďatá dostávali viac pozornosti než iné. Matky si zjavne vyberali, komu venujú viac času. Zaujímavé tiež je, že staršie mláďatá narúšali pokoj menej často než mladšie. Žiarlivé výstupy však neprinášali výrazný úspech. Približne v pätine prípadov matka prerušila starostlivosť o jedno mláďa po zásahu druhého. A iba v deviatich percentách prípadov sa následne začala venovať žiarlivému potomkovi.
Otázka, či primáty prežívajú komplexné emócie, bola dlhé roky predmetom diskusií. Žiarlivosť sa totiž skúma ťažko. Nemožno sa jednoducho opýtať, čo zviera cíti. Sledujú sa preto behaviorálne vzorce, fyziologické zmeny a kontext situácií. V prípade paviánov sa ukazuje, že správanie má všetky znaky toho, čo sa u ľudí označuje ako súrodenecká žiarlivosť. Častejšie zásahy pri mladších súrodencoch či pri jedincoch rovnakého pohlavia naznačujú, že nejde o náhodné vyrušovanie. Skôr o reakciu na ohrozenie vzťahu.
Evolučná záhada
Zatiaľ vedci nedokážu zodpovedať otázku, prečo žiarlivostné scény, ktoré neprinášajú okamžitý úžitok stále pretrvávajú. Jedna z možností hovorí o dlhodobom budovaní postavenia a upevňovaní väzieb. V spoločnosti, kde sa status dedí a vzťahy formujú celý život, môže mať aj malý prejav význam. Paviány tak ponúkajú zrkadlo aj ľudským rodinám. Napätie medzi súrodencami nie je ľudský výmysel ani chovanie spôsobené zlou výchovou. Korene siahajú hlboko do evolučnej minulosti.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.