Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kedysi veľmoc, dnes outsider. Rusko ďalej stráca pozície vo vesmíre a prehráva preteky
Rusko ďalej stráca pozície na svetovom vesmírnom trhu, kde kedysi patrilo medzi priekopníkov a lídrov. V minulom roku štátna korporácia Roskosmos uskutočnila 17 štartov rakiet do vesmíru, rovnako ako rok predtým. Medzitým Spojené štáty zvýšili počet štartov zo 145 na 181 a Čína zo 68 na 91, uviedol server The Moscow Times.
Nosná raketa Sojuz-2.1b s lunárnym modulom Luna 25 na rampe počas príprav pred štartom na kozmodróme Vostočnyj, na ruskom Ďalekom východe 8. augusta 2023.
Ak sa pominie obdobie pandémie, počet vesmírnych štartov v Rusku zostáva druhý rok po sebe na najnižšej úrovni od roku 1961, keď Jurij Gagarin uskutočnil prvý let človeka do vesmíru – vtedy bolo takýchto štartov deväť za rok. V polovici 60. rokov posielal Sovietsky zväz do vesmíru ročne viac než štyri desiatky rakiet, na začiatku 70. rokov počet štartov dosahoval 80 až 86 ročne a v roku 1982 padol rekord so 99 štartmi.
Odvtedy sa tento počet natoľko znížil, že sa Rusko ocitlo na pokraji vypadnutia z prvej trojky vesmírnych veľmocí. Nový Zéland vlani tiež uskutočnil 17 vesmírnych štartov (oproti 13 v roku 2024 a siedmim v roku 2023), poznamenal portál.
Video
Raketa Ariane 5 na poslednom lete do vesmíru
Európska raketa Ariane 5 absolvovala svoj posledný let. Zdroj: ESA
Zdroj:
ESA
Podľa popularizátora kozmonautiky Vitalija Jegorova Roskosmos pôvodne plánoval v minulom roku najmenej 20 štartov vesmírnych rakiet, no koncom novembra sa pokazila štartovacia rampa na kozmodróme Bajkonur, čo viedlo k zrušeniu štartu vesmírnej lode Progress MS-33. Zo štartovacej rampy musela byť odvezená raketa Proton-M s meteorologickou družicou. A z decembra na marec sa odložil skúšobný štart perspektívnej rakety Sojuz-5. Všetky zlyhania mali rôzne príčiny, ale celkovo podľa Jegorova ukazujú stav ruského vesmírneho odvetvia v nelichotivom svetle.
Ešte pred štvrťstoročím bolo Rusko v počte štartov na obežnú dráhu vo vedúcej pozícii: Roskosmos ich zvládal viac než 30, oproti 28 v prípade USA, 12 u Európy a piatim u Číny, podľa údajov za rok 2000. Odvtedy USA zvýšili počet štartov viac než päťnásobne a Čína takmer štrnásťnásobne.
V nádeji na návrat do klubu hlavných vesmírnych veľmocí Kremeľ v roku 2025 schválil národný projekt dobývania vesmíru za 4,4 bilióna rubľov (46,2 miliardy eur), v rámci ktorého sa plánuje vyniesť takmer 900 družíc projektu Rassvet (obdoba Starlinku). Podľa plánu sa má do roku 2030 zvýšiť počet štartov na 68 ročne a za 12 rokov prekonať sovietsky rekord, teda vyslať viac než stovku rakiet do vesmíru.
Napriek ambicióznym očakávaniam je Rusko v podmienkach technologickej izolácie odsúdené na zaostávanie za vesmírnymi lídrami, tvrdí expert na kozmonautiku Ivan Timofejev. Spoliehať sa na Čínu, ktorú Kremeľ označuje za strategického partnera, podľa neho nemá zmysel: „Čína nechce spolupracovať, všetko si urobí sama. A (Rusko) jej nemá čo ponúknuť,“ uviedol podľa The Moscow Times.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.