Mars kedysi pripomínal Zem. Čo ho zmenilo na nehostinnú púšť?
Mars nebol vždy červenou, pustou a nehostinnou planétou. Nové dáta ukazujú, prečo z neho zmizla voda aj priaznivé podmienky pre život.
Ilustračné foto
Ako Mars stratil modrú tvár a zmenil sa na červenú púšť Viete si predstaviť ako vyzeral Mars pred miliardami rokov? Išlo o planétu s hustou atmosférou, modrou oblohou a rozsiahlymi jazerami. Na jej povrchu tiekli rieky a v deltách sa vytvárali vrstvy usadenín podobne ako na Zemi. No dnes je Mars prachovou červenou púšťou so zriedkavou atmosférou a extrémnymi teplotami. Čo sa stalo? A prečo je vlastne červený?
Z modrého sveta do červenej pustatiny
Odpoveď na túto otázku priniesla sonda MAVEN od americkej NASA. Tá už roky skúma, ako slnečný vietor a žiarenie pomaly „odfúkli“ atmosféru Marsu. Tento proces, nazývaný sputtering (doslova „vyrazenie“), sa deje vysoko v atmosfére, kde častice zo Slnka narážajú do atómov plynu a doslova ich vyhadzujú preč. Bez atmosféry sa Mars stal nehostinným miestom.
Dnes má Mars len tenkú atmosféru z oxidu uhličitého. Tá nedokáže zadržať teplo, ani chrániť povrch pred radiáciou. Výsledok? Teploty kolíšu od 20 stupňov Celzia nad nulou až po nočných 140 stupňov Celzia pod nulou. Vzduch je taký riedky, že kvapalná voda sa na povrchu neudrží. Okamžite sa vyparí alebo zamrzne.
Kam sa stratila voda?
Napriek súčasným nehostinným podmienkam sa s istotou vie, že Mars bol kedysi vodným svetom. Orbitalné snímky a prieskum roverov Curiosity a Perseverance potvrdili existenciu dávnych jazier, riek i bahnitých nánosov. Napríklad kráter Gale ukrýval stálo jazero s neutrálnym pH a nízkym obsahom solí. To je ideálne prostredie pre jednoduché mikróby. V kráteri Jezero, kde dnes pracuje Perseverance, sa nachádza riečna delta, ideálne miesto pre zachytenie organických molekúl. Tieto útvary dokazujú, že Mars mal kedysi klímu, ktorá umožňovala dlhodobú existenciu vody na povrchu. Avšak nie navždy.
Strata magnetického poľa pred viac než štyrmi miliardami rokov znamenala, že Mars stratil svoju ochranu pred slnečným vetrom. Bez magnetosféry sa horné vrstvy atmosféry stali zraniteľnými a postupne sa rozptýlili do vesmíru. S klesajúcim tlakom sa voda prestala udržiavať v kvapalnom stave a planéta vyschla.
Prečo je Mars červený?
Farba Marsu bola pritom dlho pripisovaná minerálu hematit, známemu aj zo Zeme. Ide o oxid železitý, ktorý vzniká oxidáciou železa v suchom prostredí. Novšie výskumy však túto hypotézu spochybnili. Vedci zistili, že dominantným zdrojom červenej farby Marsu je pravdepodobne ferrihydrit. Ide o vodnatý železitý minerál, ktorý vzniká pri prítomnosti vody aj kyslíka.
Na Zemi sa ferrihydrit rýchlo mení na stabilnejšie formy ako hematit, no na Marse, v suchom a studenom prostredí, dokáže pretrvať takmer večne. Laboratórne testy ukázali, že práve ferrihydrit najlepšie zodpovedá spektrometrickým údajom z marťanského povrchu. To naznačuje, že červená farba Marsu je pozostatkom vlhkej minulosti. Na jej vytvorenie boli totiž potrebné chemické podmienky, ktoré dnes na planéte už neexistujú.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.