Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vedci vyvinuli revolučný materiál, ktorý môže obmedziť únik tepla cez okná
Nový materiál neprepúšťa chlad ani teplo, výborne izoluje a je úplne priehľadný. Vedci veria, že by v budúcnosti mohol poslúžiť na výrobu okien.
Keď sa vonku ochladí, väčšina ľudí automaticky siahne po termostate s cieľom vyhriať izbu či byt na príjemnú teplotu. Len málokto si však uvedomuje, že hlavným problémom nadmerného vykurovania a vysokej ceny za elektrinu je únik tepla. Budovy dnes spotrebujú približne 40 percent celosvetovo vyrobenej energie. Nemalá časť z nej sa stráca cez okná. V zime cez ne uniká teplo von, v lete sa zas interiér zbytočne prehrieva. Vymeniť ich je drahé, a aj keď závesy síce môžu situáciu zlepšiť, z miestnosti „ukradnú“ svetlo a aj výhľad.
Vedci z University of Colorado Boulder však prišli s riešením, ktoré má potenciál výrazne pomôcť s tepelnou izoláciou. Vyvinuli materiál s krkolomným anglickým názvom Mesoporous Optically Clear Heat Insulator, skrátene MOCHI. Na prvý pohľad ide o nenápadný, takmer neviditeľný, silikónový gél, ktorý je z viac než 90 percent tvorený vzduchom. Nie však v podobe veľkých bublín, ale extrémne drobných pórov. Takých malých, že sú neviditeľné aj pre viditeľné spektrum svetla. Nová materiál tak prepustí viac než 99 percent svetla, a navyše dokáže udržať a neprepustiť teplo.
Vzduch ako najlepší izolant
Len pre ilustráciu, tepelný prenos v plynoch funguje trochu ako biliard. Molekuly do seba narážajú a odovzdávajú si energiu. Lenže v MOCHI sú póry také malé, že molekuly vzduchu do seba takmer nenarazia. Neustále narážajú do stien mikroskopických kanálikov, čím sa tok tepla výrazne spomalí.
Práve v tom je rozdiel oproti klasickým aerogélom, ktoré sú známe ako „zamrznutý dym.“ Tie síce tiež skvelo izolujú, no ich póry majú rôzne veľkosti a rozptyľujú svetlo. Preto sú skôr mliečne než číre. MOCHI má štruktúru usporiadanú s takou presnosťou, že svetlo cez póry prejde bez rozptylu.
Laboratórny zázrak, nie hotový produkt
Za vývojom stojí tím fyzikov vedený Ivanom Smalyuchom, ktorý využil samoorganizáciu molekúl podobnú tomu, ako sa v kuchyni oddelí olej od vody. Pomocou „dočasnej kostry“ z povrchovo aktívnych látok vytvorili sieť jemných trubičiek, okolo ktorých sa spevnil silikón. Keď sa pomocné molekuly odstránili a nahradil ich vzduch, zostala dokonale pravidelná pórovitá štruktúra.
Zatiaľ však nejde o materiál, ktorý by bolo možné onedlho nájsť v stavebninách. Jeho výroba je pomalá a prebieha len v laboratóriu. Dobrou správou ale je, že suroviny nie sú drahé a vedci veria, že proces dokážu časom zjednodušiť.
Okná ako aktívna súčasť energetiky
Potenciál MOCHI nekončí pri znižovaní účtov za kúrenie. Priehľadná izolácia otvára dvere aj k novým riešeniam. Napríklad k oknám, ktoré zároveň pomáhajú zachytávať teplo zo slnečného žiarenia a využívať ho na ohrev vody či interiéru. Výpočty naznačujú, že budovy s takýmito oknami by mohli výrazne zvýšiť svoju energetickú efektivitu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.