Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Starodávne rastliny nevoňajú ani nekvitnú. Hmyz zvádzajú na opeľovanie teplom
Cykasy lákajú hmyz na opeľovanie nie farbou či vôňou, ale teplom. Vedci z Harvardu odhalili, že využívajú infračervené žiarenie.
Rastlina cykas rastie na Zemi viac ako 200 miliónov rokov.
Horúce lásky z praveku: Ako starodávne rastliny lákajú opeľovače infračerveným žiarením
Rastliny sa v súčasnosti spoliehajú na výrazné vône či pestrofarebné kvety, aby tak prilákali hmyz, ktorý ich opelí. Avšak v rozmanitom svete rastlín existujú aj anomálie. Milióny rokov predtým, než sa objavili prvé lupene či výrazné vône rastliny lákali hmyz teplom. Vedci z Harvardu vo svojom najnovšom výskume zistili, že niektoré z najstarších žijúcich rastlín na Zemi, cykasy, využívajú na prilákanie opeľovačov infračervené žiarenie. Teda teplo.
Teplo ako signál lásky
Cykasy, niekedy nazývané aj „dinosaurie rastliny,“ existujú na Zemi už viac než 275 miliónov rokov. Vzhľadom sa podobajú na palmy alebo paprade, no v skutočnosti majú bližšie k ihličnanom. Na rozdiel od väčšiny moderných rastlín však nevytvárajú kvety. Ich rozmnožovanie je závislé na kužeľovitých štruktúrach, ktoré vyrastajú samostatne na samčích a samičích jedincoch.
A práve tieto kužele sú zdrojom jedného z najzaujímavejších objavov posledných rokov. Cykasy dokážu aktívne ohrievať svoje rozmnožovacie orgány až o 10 až 20 stupňov Celzia nad úroveň teploty okolia. A robia to presne načas. Samčie kužele sa zahrejú v popoludňajších hodinách, samičie s niekoľkohodinovým odstupom. Nejde len o prebytočnú metabolickú náhodu, ale oveľa sofistikovanejší systém.
Zamerali sa na druh Zamia furfuracea, známy ako „kartónová palma,“ ktorý rastie v Mexiku. Tento druh má výhradný vzťah s jediným druhom hmyzu Rhopalotria furfuracea. Bez neho sa skrátka nerozmnoží.
Keď sa samčie kužele začnú zahrievať, chrobáky sa k nim zlietajú. Kým sa však stihnú usadiť, kužele vychladnú, a samičie začnú hriať. Opeľovače, pokryté peľom, sa presunú k samiciam. A misia je splnená. „Je to ako biologický tanec. Signály medzi rastlinou a chrobákom sú perfektne zladené v čase,“ hovorí biologička Wendy Valencia-Montoya z Harvardu.
Ako chrobáky cítia teplo?
Možno ešte fascinujúcejšie ako samotné teplo sú mechanizmy, ktorými ho hmyz vníma. Chrobáky totiž majú na tykadlách drobné tepelné senzory, ktoré dokážu detegovať infračervené žiarenie podobne, ako zmyslové orgány hadov alebo komárov.
Kľúčovým proteínom v tomto procese je TRPA1, ktorý reaguje na zmeny teploty. Vedci experimentálne dokázali, že ak je tento kanál zablokovaný, chrobáky prestanú reagovať na infračervené signály. To jasne ukazuje, že hmyz sa orientuje podľa tepla a nie podľa farby, vône či vlhkosti.
Starodávna stratégia versus moderný výskum
Výskum trval viac než dekádu a zahŕňal termálne snímkovanie, fluorescenčné značkovanie hmyzu, 3D tlač umelých kužeľov naplnených horúcim pieskom či genetické analýzy rastlín aj chrobákov. Výsledky ukázali, že infračervený signál je možno najstaršou formou opeľovacej komunikácie medzi rastlinami a živočíchmi. Dávno predtým, než sa na scéne objavili farebné kvety a motýle, bola noc plná rastlín žiariacich v neviditeľnom spektre.
Dnes je na svete už len asi 300 druhov cykasov, pričom väčšina je ohrozená. Farebné kvety a ich schopnosť využívať pestré spektrum vizuálnych signálov cykasy postupne vytlačili z popredia. Ale to, že ich signály sú dnes pre väčšinu sveta „neviditeľné,“ neznamená, že nie sú rovnako fascinujúce. Práve naopak.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.