Príroda sa pomaly zotavuje. Ozónová diera nad Antarktídou je najmenšia za posledné roky
Ozónová diera nad Antarktídou je v roku 2025 piata najmenšia za posledných 32 rokov. Vedci hlásia jasné známky zotavovania ozónovej vrstvy. Pomohol aj Montrealský protokol.
Ilustračné foto
Antarktída je svedkom významného javu, ktorý demonštruje silu prírody. Ozónová diera nad Antarktídou sa rapídne zmenšila a vedci z NASA a NOAA (skr. Národný úrad pre oceán a atmosféru) ju označili za piatu najmenšiu od roku 1992. V časoch, keď správy o klíme často pôsobia alarmujúco, ide o dôkaz, že medzinárodné úsilie na ochranu životného prostredia prináša reálne výsledky.
Z rekordných rozmerov k pozvoľnému zotaveniu
9. septembra 2025 dosiahla ozónová diera svoje maximálne tohtoročné rozpätie, konkrétne 22,86 miliónov kilometrov štvorcových. To je o 30 percent menej než historicky najväčšia diera z roku 2006. V priemere sa počas hlavnej sezóny úbytku ozónu (od 7. septembra do 13. októbra) rozprestierala na ploche 11,63 milióna štvorcových kilometrov.
Tento pokles nenastal náhodou. Odborníci z NASA a NOAA pripisujú zlepšenie dlhodobej platnosti Montrealského protokolu. Ide o globálnu dohodu z roku 1987, ktorá postupne zakázala používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú chlorofluórované uhľovodíky (CFC). Tieto chemikálie sa kedysi bežne nachádzali v sprejoch, penách, klimatizáciách či chladničkách. Podľa vedcov by bola ozónová diera dnes o viac ako 1,6 milióna štvorcových kilometrov väčšia, keby koncentrácie chlóru v stratosfére zostali na úrovni spred 25 rokov.
Čo je to ozónová diera?
Pojem „ozónová diera“ neoznačuje skutočný otvor, ale oblasť s extrémne nízkou koncentráciou ozónu v stratosfére, teda vrstve atmosféry vo výške 11 až 50 kilometrov nad Zemou. Ozón tam funguje ako planetárny opaľovací krém, ktorý blokuje nebezpečné ultrafialové žiarenie. Bez neho by boli ľudia, zvieratá i rastliny vystavení vážnym zdravotným rizikám, od rakoviny kože až po poškodenie očí a úrody.
Ozónu ubúda, keď sa do stratosféry dostanú molekuly obsahujúce chlór a bróm, ktoré sa uvoľňujú z ľudsky vyrobených látok. Tam reagujú s ozónom a rozkladajú ho na kyslík. Aj keď sa ich produkcia už desaťročia obmedzuje, mnohé z týchto chemikálií naďalej pretrvávajú v starých výrobkoch a v odpade, a môžu pôsobiť desaťročia, až storočia.
Priaznivé počasie aj slabší polárny vír
Tento rok vedci zaznamenali aj miernejší polárny vír. Ide o prúdenie vetra, ktoré bežne obkolesuje Antarktídu a uzatvára v jej stratosfére studený vzduch. Slabší vír umožnil teplejším prúdom vstúpiť do tejto oblasti, čo malo za následok vyššie teploty v stratosfére a tým menšiu mieru úbytku ozónu. Zaujímavosťou je, že ozónová diera sa začala rozpadať o tri týždne skôr než bývalo bežné v poslednom desaťročí, čo je ďalším znakom pozitívneho trendu.
Vedci však upozorňujú, že hoci sú čísla povzbudivé, plné zotavenie ozónovej vrstvy je možné očakávať až v závere tohto storočia, pravdepodobne okolo 2065 až 2070. Ľudstvo je stále ďaleko od úrovní ozónu, aké boli bežné v 80. rokoch, pred vznikom ozónovej diery.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.