Najrozšírenejší mikrób v oceánoch je v ohrození. Bez neho môže utrpieť celý morský ekosystém
Najrozšírenejší fotosyntetizujúci mikrób v oceánoch, Prochlorococcus, nezvláda otepľovanie morí. Hrozí jeho úbytok, ktorý ovplyvní celý ekosystém.
Ilustračná snímka
Najrozšírenejší mikrób v oceánoch je v ohrození. Bez neho môže utrpieť celý morský ekosystém Vedci dlhé roky predpokladali, že s rastúcimi teplotami oceánov sa bude najpočetnejšiemu mikroskopickému organizmu na Zemi dariť ešte viac. Nový výskum však ukazuje opak. Prochlorococcus, drobná sinica, ktorá tvorí základ morskej potravinovej siete a významne prispieva k produkcii kyslíka, je citlivejšia na teplo, než sa doteraz myslelo. Ak sa oceány budú naďalej otepľovať, jej populácia môže v tropických oblastiach klesnúť až o polovicu.
Kľúčový organizmus v morských vodách
Prochlorococcus je druh sinice, ktorý je najpočetnejším fotosyntetizujúcim organizmom v oceánoch. Vyskytuje sa najmä v tropických a subtropických oblastiach a podieľa sa približne na piatich percentách globálnej fotosyntézy. To znamená, že významne prispieva k produkcii kyslíka a zároveň premieňa oxid uhličitý na organickú hmotu, ktorou sa živí celý rad ďalších organizmov. Tento mikrób obýva až tri štvrtiny povrchových vôd oceánov, predovšetkým tie, ktoré sú dobre presvetlené. Napriek svojej veľkosti hrá zásadnú rolu v oceánskom ekosystéme.
Nové zistenia z dlhodobého výskumu
Výskumný tím vedený Françoisom Ribaletom z Washingtonskej univerzity zhromažďoval údaje o populáciách Prochlorococcus počas viac než desaťročia. Na takmer stovke výskumných plavieb, ktoré zodpovedajú šiestim oboplávaniam Zeme, analyzovali pomocou špecializovaného zariadenia stovky miliárd buniek z rôznych častí Tichého oceánu.
Na základe získaných údajov sa zistilo, že Prochlorococcus sa najrýchlejšie množí pri teplotách medzi 19 a 29 stupňami Celzia. Pri prekročení približne 30 stupňov Celzia sa však jeho rýchlosť delenia výrazne znižuje, a to až o dve tretiny. To znamená, že pri ďalšom otepľovaní povrchových vôd bude týchto mikróbov v tropických oblastiach výrazne menej.
Na základe klimatických modelov vedci predpokladajú, že do roku 2100 môže populácia Prochlorococcus v tropických oblastiach klesnúť až o 51 percent. Aj pri miernejšom globálnom otepľovaní sa odhaduje pokles na úrovni 17 percent. V celosvetovom meradle by to znamenalo pokles o približne 10 až 37 percent v závislosti od scenára.
Organizmus sa síce môže postupne presúvať smerom k vyšším zemepisným šírkam, no v oblastiach, kde je dnes jeho výskyt najvyšší, dôjde k poklesu. A to môže mať vplyv na celý ekosystém, ktorý je na ňom závislý.
Prečo je to problém?
Prochlorococcus je základom potravinovej siete v mnohých častiach oceánu. Konzumujú ho drobné organizmy, ktoré následne slúžia ako potrava pre väčšie živočíchy, vrátane rýb, ktoré sú potravou aj pre človeka. Ak tento základný zdroj energie a živín ubudne, môže to ovplyvniť celé potravinové reťazce vrátane komerčného rybolovu.
Aj keď existujú iné druhy fytoplanktónu, ktoré by mohli čiastočne prevziať jeho úlohu, napríklad Synechococcus, nie sú úplne rovnocennou náhradou. Majú iné nároky na živiny a nie je isté, či budú rovnako dobre fungovať v tých oblastiach, kde Prochlorococcus dominuje dnes.
Evolučné limity
Výskum zároveň ukazuje, že Prochlorococcus má veľmi úsporne nastavený genóm. Počas miliónov rokov evolúcie sa zbavil génov, ktoré nepotreboval. Vďaka tomu dokáže prežiť v extrémne chudobných vodách, kde iné organizmy neobstoja. Tento „minimalistický“ prístup má však aj nevýhodu. Chýbajú mu gény, ktoré by mu mohli pomôcť zvládnuť teplotný stres.
Vedci skúmali aj hypotetický vývoj tepelne odolnejších kmeňov, ale zistenia naznačujú, že ani to by nestačilo na kompenzáciu očakávaného nárastu teplôt, ak sa nezníži množstvo skleníkových plynov v atmosfére.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.