Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Podnebie sa prejavuje čoraz radikálnejšie
Keď v auguste 2003 zasiahla Európu neobvykle silná vlna horúčav, teploty vo Francúzsku sa počas siedmich dní držali na 40 stupňoch Celzia. Podľa štúdie z roku 2008 si tieto horúčavy vyžiadali zhruba 70-tisíc obetí.
Výrub a vypaľovanie lesov, ako na snímke z Ázie, je "efektívny" spôsob, ako prispieť ku globálnemu otepľovaniu.
V Rusku v roku 2010 podobne vysoké teploty priniesli so sebou rozsiahle požiare a škody na majetku. Povodne tento rok zničili veľkú časť úrody vo Veľkej Británii a podobné skúsenosti s extrémnymi prejavmi počasia majú aj slovenskí farmári či obyvatelia povodňami zasiahnutých obcí.
Európska environmentálna agentúra (EEA) varuje, že sa to v najbližších desaťročiach nezlepší. Skôr naopak. Extrémne výkyvy počasia sa budú prejavovať častejšie a s väčšou intenzitou. Podľa väčšiny vedcov si za to môžu ľudia sami vysokou produkciou skleníkových plynov a s nimi spojeným globálnym otepľovaním.
V roku 2007 Medzinárodný panel pre klimatické zmeny zostavil tri scenáre vývoja produkcie skleníkových plynov. Buď ich produkciu v tomto storočí výrazne obmedzíme, nezmeníme, alebo v najhoršom prípade ešte zvýšime. Najnovšie merania ukazujú, že ľudstvo sa svedomito drží toho najhoršieho scenára. Výsledkom bude nebezpečné oteplenie atmosféry.
Klimatické zmeny menia podnebie v celej Európe a vo svete a majú čoraz viditeľnejší vplyv na spoločnosť a životné prostredie. EEA vo svojej novej správe dodáva, že tieto zmeny budú čoraz výraznejšie a prejavia sa potenciálne obrovskými škodami na majetku, prírode, spôsobia nedostatok alebo prebytok vodných zdrojoch a nižšiu produkciu v poľnohospodárstve. Zároveň prinesú v podobe vĺn horúčav a nových ochorení nové riziká pre ľudské zdravie. „Klimatické zmeny sú realitou po celom svete a rýchlosť zmien je čoraz viditeľnejšia,“ uviedla v správe Jacqueline McGladeová, riaditeľka EEA.
K tomu Svetová meteorologická organizácia (WMO) informovala, že koncentrácia plynov prispievajúcich ku globálnemu otepľovaniu dosiahla vlani rekordnú úroveň. Koncentrácia oxidu uhličitého je o 40 percent vyššia ako v predindustriálnej ére. V atmosfére bolo vlani v milióne častíc vzduchu 390,9 častice oxidu uhličitého. Tento oxid je hlavným skleníkovým plynom a jeho koncentrácia za posledných desať rokov rastie asi o dve častice za rok. Od roku 1750, teda zhruba od začiatku priemyselnej revolúcie, bolo do ovzdušia vypustených asi 375 miliárd ton oxidu uhličitého, uvádza WMO.
Podľa šéfa organizácie Michela Jarrauda skleníkové plyn zostanú v atmosfére po stáročia a „budú ďalej zahrievať planétu a ovplyvňovať všetky aspekty života na zemi“. „Už teraz sme zaznamenali, že kvôli absorpcii oxidu uhličitého sú oceány kyslejšie, čo môže mať dôsledky pre podmorský potravinový reťazec a koralové útesy,“ uviedol Jarraud. K zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov prispieva najmä spaľovanie fosílnych palív, ako je uhlie a ropa, výrub lesov a intenzívne poľnohospodárstvo.
Globálne otepľovanie je najlepšie viditeľné v Arktíde, ktorá naň reaguje najcitlivejšie a vizuálne najpôsobivejšie. Rozloha arktického ľadu je v súčasnosti najmenšia za posledných aspoň 1 400 rokov. Topenie ľadu okrem rastu morskej hladiny so sebou prináša aj ďalší efekt. Biely ľad totiž odrážal slnečné žiarenie, ktoré sa teraz vstrebáva do vody a celý proces otepľovania sa tým ešte urýchľuje.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.