Na Marse tiekli rieky dlhé tisíce kilometrov. Nový výskum mení predstavy o jeho klíme
Na Marse sa objavili dôkazy o dávnych riekach dlhých vyše 15-tisíc kilometrov. To naznačuje, že planéta bola kedysi teplá, vlhká a možno aj obývateľná.
Kráter Jezero na Marse.
Kedysi bol Mars oveľa viac než len prachová pustatina posiata krátermi a pieskom. Najnovšie výskumy odhaľujú, že táto dnes suchá a mrazivá planéta bola pred 3,7 miliardami rokov podstatne vlhkejším a dynamickejším svetom. Dôležitú stopu do mozaiky marťanskej minulosti prináša výskum regiónu Noachis Terra, jedného z najstarších miest na Marse.
Riečne siete z dávnych čias
V srdci tohto výskumu stoja takzvané fluválne sinuózne hrebene, teda zvyšky dávnych riečnych korýt, ktoré sa paradoxne nezachovali ako údolia, ale ako vyvýšené útvary. Ich vznik vedci vysvetľujú tak, že sedimenty unášané vodou stvrdli, a neskôr sa okolité mäkšie vrstvy eróziou odstránili, čím vznikli akési „negatívy“ riek. Nové mapovanie týchto štruktúr v Noachis Terra odhalilo viac ako 15-tisíc kilometrov starovekých riečnych ciest.
Tieto nálezy naznačujú, že región zažil dlhodobé obdobie stabilnej prítomnosti kvapalnej vody, pravdepodobne vďaka zrážkam. To je v ostrom kontraste s predstavou Marsu ako primárne studenej a suchej planéty.
Existujú dve hlavné teórie o tom, ako voda formovala tvár Marsu. Podľa prvej boli podmienky na planéte kedysi dlhodobo priaznivá pre existenciu kvapalnej vody na povrchu. Druhá zas tvrdí, že voda sa objavovala na červenej planéte iba nárazovo, keď došlo k dočasnému otepleniu a topeniu ľadových zásob.
Výskum Noachis Terra hrá v tomto súboji teórií významnú rolu. Rozsiahla a súvislá sieť riečnych útvarov podporuje prvú teóriu. A teda, že voda tiekla na povrchu dlhodobo a nie iba pri ojedinelých výkyvoch klímy.
Mars ako krátkodobo obývateľná planéta?
Na druhej strane však existujú modely, ktoré hovoria aj o inom. Tím výskumníkov pod vedením planetárneho vedca Edwina Kitea vyvinul doteraz najkomplexnejší klimatický model Marsu. Tento model, ktorý zohľadňuje topografiu, vývoj slnečného svitu aj geologické dáta, vykresľuje Mars ako planétu s dlhými obdobia extrémneho sucha, prerušovanými krátkymi, miestnymi obdobiami, keď sa roztopený sneh menil na vodu. Tieto „oázy života“ trvali len zlomok geologického času, asi 100-tisíc rokov. Podľa Kitea sú tieto podmienky príliš premenlivé a kruté na to, aby umožnili vznik života. Možno by prežil, ale vznikol? To je otázka, na ktorú zatiaľ nikto nemá odpoveď.
Dedičstvo starovekej vody
Napriek nejasným záverom platí, že Mars kedysi uchovával na svojom povrchu rieky, jazerá a možno aj moria. Objavy z Noachis Terra odhaľujú krajinu pretkanú riečnymi sieťami, ktoré sa nedajú vysvetliť len občasným topením snehu. Voda musela prichádzať pravidelne – z oblohy.
Tieto zistenia zároveň prehlbujú otázky. Prečo Mars tak dramaticky stratil svoju atmosféru a s ňou aj svoju vodu? Kde sa táto voda nachádza dnes? A čo to znamená pre pátranie po mimozemskom živote?
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.