Predstavuje plánovaný LNG terminál v bratislavskom prístave bezpečnostné riziko pre mesto?
Greenpeace kritizuje umiestnenie plánovaného LNG terminálu v Bratislave v tesnej blízkosti husto zaľudnených zón.
Je otázne, či sa plánovaný LNG terminál napokon v Bratislave postaví. Ekologickí aktivisti spochybňujú nielen jeho zmysel, ale aj jeho bezpečnosť.
V bratislavskom verejnom prístave je plánovaná výstavba terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG). Tento terminál má slúžiť predovšetkým ako čerpacia stanica pre nákladné lode na dopravnej tepne Rýn-Mohan-Dunaj, ktorá v okolí Bratislavy chýba. Investor vo svojom zámere argumentuje dekarbonizáciou dopravy. V súčasnosti totiž lode využívajú na svoj pohon prevažne naftu či ťažký lodný olej. Po novom by mali tankovať práve LNG.
Projekt získal súhlasné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v marci 2023, pričom minister Tomáš Taraba v januári 2024 zamietol odvolania environmentálnych organizácií, ako sú Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky, čím potvrdil pokračovanie projektu.
Náklady na výstavbu terminálu sa odhadujú na približne 40 miliónov eur bez DPH. Termín začatia výstavby bol pôvodne naplánovaný na rok 2023, s plánovaným spustením prevádzky v roku 2027. Projekt je v súčasnosti v štádiu príprav, pričom ďalší postup bude závisieť od získania potrebných povolení a financovania.
Môže sa však stať, že terminál skončí aj ako uviaznutá investícia. Medzinárodná energetická agentúra v najnovšom výhľade na ďalšie roky konštatuje, že vzhľadom na postupné vyradenie fosílnych palív sa stavia priveľa LNG kapacít a na trhu ho bude onedlho prebytok.
Environmentálne organizácie upozorňujú aj na riziká spojené s výstavbou novej fosílnej infraštruktúry v blízkosti husto obývaných oblastí a zdrojov pitnej vody, ako je Žitný ostrov.
Napríklad najnovšia štúdia z dielne Greenpeace Nemecko s názvom “Výbušná pravda” analyzuje 104 nehôd spojených so zariadeniami LNG priemyslu, ktoré sa stali v období medzi rokmi 1944 a 2024 a odhaľuje riziká spojené s prevádzkou LNG. Okrem iného uvádza, že najviac ohrozené sú oblasti v okruhu dvoch kilometrov od týchto zariadení.
Koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová upozorňuje, že v kontexte plánovaného LNG terminálu v Bratislave do tejto zóny spadajú husto zaľudnené oblasti: “V tejto kritickej vzdialenosti, je napríklad nábrežie Eurovea, štvrť Mlynské Nivy či petržalské Ovsište. Osobitné nebezpečenstvo predstavuje Slovnaft, ktorý sa nachádza len 1,5km od plánovaného terminálu a v prípade nehody môže amplifikovať riziká.”
Jedným z hlavných rizík je podľa Greenpeace možnosť výbuchu oblaku pár (vapor cloud explosions), ku ktorému môže dôjsť, ak skvapalnený plyn unikne a vyparí sa do vzduchu. Správa upozorňuje, že skutočné následky výbuchov oblakov pár v zariadeniach LNG môžu byť 15– až 20-násobne väčšie, než ako ich v súčasnosti odhaduje priemysel, čo poukazuje na závažné podceňovanie rizík.
Okrem toho hrozí riziko tzv. bazénových požiarov (v prípade LNG ide o situáciu, keď skvapalnený zemný plyn unikne zo zásobníka alebo potrubia, rozleje sa a začne horieť), ktoré sú ťažko uhasiteľné a prúdových požiarov (jet fire), ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre blízke stavby a obyvateľstvo. Prítomnosť LNG terminálu môže podľa Greenpeace viesť aj k environmentálnym problémom.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.