Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Delfíny podľa štúdie kričia, aby prehlušili hluk, ktorý v moriach spôsobuje človek
Každý niekedy zažil frustráciu, keď sa snažil viesť rozhovor v hlučnej krčme alebo reštaurácii. Vedci teraz preukázali, že podobný scenár poznajú aj delfíny, ktoré na seba v hlučnom prostredí „kričia“, aby sa dorozumeli.
Výskum posilnil obavy z vplyvu hluku, ktorý vytvárajú ľudia, na morské živočíchy.
Napríklad delfínom hluk sťažuje komunikáciu a spoluprácu, uviedol denník The Guardian. „Vo veľmi hlučnej krčme sa pristihneme, že zvyšujeme hlas,“ uviedla Pernille Sørensenová z Bristolskej univerzity, ktorá štúdiu viedla. „Delfíny reagujú podobne, snažia sa to kompenzovať, ale sú tam určité nedorozumenia,“ dodala.
Vedci v najnovšej štúdii skúmali pár delfínov, Deltu a Reesa, a sledovali, ako ich schopnosť spolupráce ovplyvňuje hluk v pozadí. Chceli od nich, aby obaja stlačili svoje vlastné podvodné tlačidlo umiestnené na oboch koncoch lagúny v rozmedzí jednej sekundy – čo je úloha, ktorú by niektorí ľudia ťažko zladili.
Počas každého pokusu boli delfíny vypustené z východiskového bodu a niekedy bolo jedno zo zvierat zadržané na päť až desať sekúnd. To znamenalo, že sa pri koordinácii museli spoliehať iba na hlasovú komunikáciu. Keď bola z podvodného reproduktora púšťaná stále vyššia úroveň hluku, oba delfíny sa to snažili vyrovnať zmenou hlasitosti a dĺžky svojich volaní, aby sa „dohovorili“ na stlačení tlačidla.
Napriek tomu sa im to úplne nepodarilo. Podľa výskumu klesla ich úspešnosť z 85 percent pri najmenšom hluku na 62,5 pri najväčšom. Delfíny zmenili aj reč tela, častejšie sa preorientovávali čelom k sebe a plávali naprieč lagúnou, aby si boli bližšie. Najvyššie hladiny hluku boli porovnateľné s tými, ktoré sa niekedy vyskytujú v morskom prostredí v dôsledku lodnej dopravy a vrtov. Zvuk sa vodou šíri 4,5-krát rýchlejšie ako vzduchom, čo znamená, že mnoho morských organizmov sa vyvinulo tak, že sa spoliehajú na zvuky, ktoré im poskytujú dôležité signály pre navigáciu, hľadanie potravy, vyhýbanie sa predátorom a umožňujú komunikáciu.
Bezstavovce a ryby počujú zvuky s nízkymi frekvenciami, zatiaľ čo veľryby (delfíny a veľryby) počujú veľmi vysoké frekvencie a používajú tiež aktívny sonar na detekciu objektov vrátane koristi. Keporkaky, ktoré spievajú na nízkej frekvencii, je možné počuť až na vzdialenosť 16 000 kilometrov. V posledných desaťročiach sa však podmorská zvuková krajina radikálne zmenila z prostredia, kde prevládali prírodné zvuky, na miesto, kde v niektorých oblastiach dominuje hluk spôsobený ľudskou činnosťou – lodnou dopravou, seizmickým prieskumom, ťažbou ropy a veternými elektrárňami na mori.
Nárast hluku v pozadí je spájaný s uviaznutím na plytčine, dekompresnou chorobou a so zmenami správania. Iná nedávna štúdia zistila, že keď sú narvaly vystavené pôsobeniu seizmických vzduchových diel, ktoré sa používajú pri prieskume v ropnom a plynárenskom priemysle, začnú sa okamžite potápať, aby pred hlukom unikli. Podľa vedcov spotrebúvajú tieto vysoko intenzívne ponory oveľa viac energie ako obvykle a ohrozujú zdravie morských cicavcov. Sørensenová uviedla, že sa objavili niektoré pozitívne pokusy o riešenie tohto problému, napríklad používanie bublinkových konštrukcií okolo stavenísk na tlmenie zvukov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.