Najnovšie

Delfíny podľa štúdie kričia, aby prehlušili hluk, ktorý v moriach spôsobuje človek

Každý niekedy zažil frustráciu, keď sa snažil viesť rozhovor v hlučnej krčme alebo reštaurácii. Vedci teraz preukázali, že podobný scenár poznajú aj delfíny, ktoré na seba v hlučnom prostredí „kričia“, aby sa dorozumeli.

25.1.2023 06:00
odoberať
Google News
zdieľať
delfin
Foto: SHUTTERSTOCK

Výskum posilnil obavy z vplyvu hluku, ktorý vytvárajú ľudia, na morské živočíchy.

Napríklad delfínom hluk sťažuje komunikáciu a spoluprácu, uviedol denník The Guardian. „Vo veľmi hlučnej krčme sa pristihneme, že zvyšujeme hlas,“ uviedla Pernille Sørensenová z Bristolskej univerzity, ktorá štúdiu viedla. „Delfíny reagujú podobne, snažia sa to kompenzovať, ale sú tam určité nedorozumenia,“ dodala.

Vedci v najnovšej štúdii skúmali pár delfínov, Deltu a Reesa, a sledovali, ako ich schopnosť spolupráce ovplyvňuje hluk v pozadí. Chceli od nich, aby obaja stlačili svoje vlastné podvodné tlačidlo umiestnené na oboch koncoch lagúny v rozmedzí jednej sekundy – čo je úloha, ktorú by niektorí ľudia ťažko zladili.

Počas každého pokusu boli delfíny vypustené z východiskového bodu a niekedy bolo jedno zo zvierat zadržané na päť až desať sekúnd. To znamenalo, že sa pri koordinácii museli spoliehať iba na hlasovú komunikáciu. Keď bola z podvodného reproduktora púšťaná stále vyššia úroveň hluku, oba delfíny sa to snažili vyrovnať zmenou hlasitosti a dĺžky svojich volaní, aby sa „dohovorili“ na stlačení tlačidla.

Napriek tomu sa im to úplne nepodarilo. Podľa výskumu klesla ich úspešnosť z 85 percent pri najmenšom hluku na 62,5 pri najväčšom. Delfíny zmenili aj reč tela, častejšie sa preorientovávali čelom k sebe a plávali naprieč lagúnou, aby si boli bližšie. Najvyššie hladiny hluku boli porovnateľné s tými, ktoré sa niekedy vyskytujú v morskom prostredí v dôsledku lodnej dopravy a vrtov. Zvuk sa vodou šíri 4,5-krát rýchlejšie ako vzduchom, čo znamená, že mnoho morských organizmov sa vyvinulo tak, že sa spoliehajú na zvuky, ktoré im poskytujú dôležité signály pre navigáciu, hľadanie potravy, vyhýbanie sa predátorom a umožňujú komunikáciu.

Bezstavovce a ryby počujú zvuky s nízkymi frekvenciami, zatiaľ čo veľryby (delfíny a veľryby) počujú veľmi vysoké frekvencie a používajú tiež aktívny sonar na detekciu objektov vrátane koristi. Keporkaky, ktoré spievajú na nízkej frekvencii, je možné počuť až na vzdialenosť 16 000 kilometrov. V posledných desaťročiach sa však podmorská zvuková krajina radikálne zmenila z prostredia, kde prevládali prírodné zvuky, na miesto, kde v niektorých oblastiach dominuje hluk spôsobený ľudskou činnosťou – lodnou dopravou, seizmickým prieskumom, ťažbou ropy a veternými elektrárňami na mori.

Nárast hluku v pozadí je spájaný s uviaznutím na plytčine, dekompresnou chorobou a so zmenami správania. Iná nedávna štúdia zistila, že keď sú narvaly vystavené pôsobeniu seizmických vzduchových diel, ktoré sa používajú pri prieskume v ropnom a plynárenskom priemysle, začnú sa okamžite potápať, aby pred hlukom unikli. Podľa vedcov spotrebúvajú tieto vysoko intenzívne ponory oveľa viac energie ako obvykle a ohrozujú zdravie morských cicavcov. Sørensenová uviedla, že sa objavili niektoré pozitívne pokusy o riešenie tohto problému, napríklad používanie bublinkových konštrukcií okolo stavenísk na tlmenie zvukov.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy