Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pred polstoročím začal prieskum Mesiaca Lunochod 2
Pred päťdesiatimi rokmi, 16. januára 1973, vyšiel zo sovietskej sondy Luna 21 na povrch Mesiaca v kráteri Le Monnier Lunochod 2, v rámci sovietskeho vesmírneho programu.
Kvôli technickej poruche po štyroch mesiacoch prestalo fungovať. Sovieti misiu, skúmajúcu povrch Mesiaca, slnečné röntgenové žiarenie alebo mesačné magnetické pole, nakoniec ukončili 4. júna 1973.
Raketa nesúca sondu s Lunochodom odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 8. januára 1973, let k Mesiacu jej trval týždeň. Lunochod 2 vyšiel na povrch deň po pristátí a najprv vyhotovil snímky pristávacej plochy a materskej sondy. Než mohol rover skutočne začať plniť misiu, musel do 18. januára nabíjať batérie. Aj potom ho sovietski inžinieri riadili zo Zeme iba v priebehu lunárneho dňa, v noci hibernoval a dobíjal sa.
Primárnymi cieľmi misie, nadväzujúcej na činnosť prvého vozidla Lunochod 1 z roku 1970, bolo okrem iného vytvorenie snímok mesačného povrchu, meranie mesačného magnetického poľa, štúdium mesačnej pôdy či skúmanie slnečných röntgenových lúčov.
Lunochod 2 bol v prevádzke približne štyri mesiace, počas ktorých prešiel 37 kilometrov, prekonal kopce a údolia, a okrem vykonávania vedeckých experimentov vyhotovil viac ako 80 000 snímok, z toho 86 panoramatických. V druhej polovici apríla sa do útrob vozidla kvôli nedovretému veku dostal prach a druhý Lunochod sa neskôr prehrial. Komunikáciu prerušil 10. mája a Sovieti začiatkom júna 1973 oznámili koniec misie. Rover dodnes zotrváva na známych súradniciach a jeho diaľkový reflektor pozemské stanice stále využívajú na určovanie vzdialenosti pomocou laserov.
Misia z roku 1973 nadväzovala na činnosť premiérového Lunochodu 1 vyneseného sondou Luna 17 v roku 1970. Na Lunochod 2 mal nadväzovať ďalší rover s plánovaným štartom v roku 1977, misia však bola zrušená a žiadne ďalšie vozítko na Mesiac už Sovieti nevyslali.
Po poslednej sovietskej sonde Luna 24 z roku 1976, ktorá žiadny Lunochod neviezla, nastala v skúmaní Mesiaca skoro štyridsaťročná pauza, keď na jeho povrchu žiadny ľudský výtvor nepristál. Až v roku 2013 začala sondou s vozidlom Nefritový králik svoj mesačný program Čína, naopak bez úspechu sa svojich mesačných prieskumníkov pokúsili vyslať India a Izrael. Okrem toho je teraz na ceste aj lunárne vozidlo Rašíd Spojených arabských emirátov a USA chystajú návrat astronautov na Mesiac.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.