Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Slovenskí a českí hvezdári "objavili a nafotili" teleskop Jamesa Webba
Skúmať históriu kozmu v najkrajnejších hlbinách času a priestoru aj pátrať po známkach možného života mimo našej slnečnej sústavy sa 25. decembra vydal vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Projekt amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), na ktorom sa podieľajú Európska kozmická agentúra (ESA) a kanadská CSA, začal 25. decembra o 13:20 SEČ štartom rakety Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane.
„O deň neskôr mi napadlo skúsiť ho odfotografovať na svojej ceste. Nápadom som oslovil Zdenka Bardona nech sa o to pokúsi zo svojej hvezdárne v Rasoškách v Česku, a tak keď sa v noci z pondelka na utorok 27.-28. decembra obloha nad hvezdárňou na určitý čas vyjasnila, Zdeněk nafotil potrebné zábery,“ píše vo svojom statuse, ktorý zdieľala Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, Miroslav Grnja.
„Potom bolo potrebné v tej kope hviezdičiek nájsť Webba, a v tom nám pomohol Pavol Rapavý z Hvezdárne v Rimavskej Sobote, ktorý z verejných zdrojov NASA získal efemeridy polohy JWST. Nakoniec sme ho našli ako krátku čiaročku v zhluku hviezd. V čase fotenia, sa vesmírny teleskop na svojej ceste nachádzal vo vzdialenosti od Zeme na úrovni vzdialenosti Mesiaca od Zeme. JWST sa v tom čase nachádzal v súhvezdí Oriona. Na zábere sa diagonálne tiahne Barnardov oblúk, v strede je otvorená hviezdokopa NGC 2112, dolu v strede M78 a NGC 2071, a rôzne tmavé prachové mračná,“ dodal Miroslav Grnja vo svojom statuse.
Teleskop, náklady na ktorého misiu dosiahli desať miliárd dolárov, sa usadí 1,5 milióna kilometrov ďaleko od Zeme, teda takmer päťkrát ďalej, než je Mesiac. Nachádzať sa bude v druhom Lagrangeovom bode, teda v mieste, kde sa vyrovnávajú gravitačné vplyvy Zeme a Slnka. Vďaka tomu si ďalekohľad dokáže zachovať stabilnú obežnú dráhu a zároveň sa bude držať v tieni našej planéty pred slnečným žiarením.
Potom, ako observatórium dorazí na stanovené miesto, bude jeho systémy čakať séria vedeckých a kalibračných testov, vrátane rozvinutia tieniaceho štítu o veľkosti približne tenisového kurtu, nastavenia teleskopu a aktivácie prístrojov. Najlepšie snímky by sa podľa expertov mohli začať objavovať približne pol roka po jeho vypustení do vesmíru.
Webbov teleskop bude doteraz najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad. Dohliadnuť by mal do počiatkov existencie nášho vesmíru, kedy sa pred 13,5 miliardami rokov formovali prvé hviezdy a galaxie. Podľa NASA bude priamo pozorovať doteraz nevidenú časť priestoru a času. Zariadenie je navrhnuté tak, aby „videlo“ infračervené svetlo, ktoré k nám v tejto podobe od najvzdialenejších objektov teraz prichádza.
„Webb“ ale budú vedci využívať aj na študovanie planét a ďalších telies našej slnečnej sústavy, na skúmanie ich pôvodu a vývoja a na ich porovnávanie s exoplanétami, teda s planétami obiehajúcimi okolo iných hviezd. Zároveň bude teleskop sledovať exoplanéty, ktoré sa nachádzajú v takzvaných obývateľných zónach a na ich povrchu by mohla byť voda v kvapalnom stave. V súvislosti s tým sa počíta aj s pátraním po prípadných známkach nasvedčujúcich možnej obývateľnosti takých telies.
Na plnenie týchto úloh má observatórium obrovské zrkadlo s priemerom 6,5 metra, štyri vedecké prístroje a tiež štít veľký 21 krát 14 metrov, ktorý bude aparáty chrániť pred teplom slnečného žiarenia a udrží ich v potrebnom hlbokom chlade. Prístroje vo výbave sú infračervená kamera NIRCam, infračervený spektrograf NIRSpec, infračervené zariadenie MIRI a infračervený zobrazovač so spektrografom NIRISS.
Veľké primárne zrkadlo tvorí 18 menších šesťuholníkových zrkadiel, každé s priemerom 1,3 metra a hmotnosťou 20 kilogramov. Každé je vyrobené z berýlia a potiahnuté zlatou vrstvou. Berýlium vedci zvolili kvôli ľahkosti a zároveň pevnosti tohto kovu. Navyše udrží tvar aj v podmienkach hlbokých nízkych teplôt, ktoré prístroje teleskopu na svoju správnu prevádzku potrebujú. Pre vrchnú vrstvu bolo vybrané zlato vzhľadom na jeho extrémne vysokú odrážavosť svetla, a to v širokom rozsahu vlnových dĺžok.
Vývoj a postavenie observatória nazvaného podľa bývalého šéfa NASA z rokov 1961 až 1968 Jamesa Edwina Webba trvalo tri desiatky rokov. Americká vesmírna agentúra ho chcela pôvodne vypustiť už v roku 2007, ale termín bola postupne nútená posúvať.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.