Slovenskí vedci pátrajú po "jaskynných predátoroch"
Jaskyne hrajú jednu z kľúčových úloh života na Zemi, predstavujú možnosť štúdia podzemných ekosystémov, ktorých fungovanie nie je stále dostatočne pochopené.
Jaskynné článkonožce - pavúk.
Vedeckí pracovníci Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s kolegami z Masarykovej univerzity v Brne publikovali v prestížnom časopise Scientific Reports štúdiu o potravnej sieti a vzájomných vzťahoch jaskynných predátorov.
Jaskyne hrajú jednu z kľúčových úloh života na Zemi, predstavujú možnosť štúdia podzemných ekosystémov, ktorých fungovanie nie je stále dostatočne pochopené. V Ústave biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach sa odhaľovaním diverzity jaskynných organizmov v Západných Karpatoch a na Balkánskom polostrove dlhodobo zaoberá výskumná skupina profesora Ľubomíra Kováča.
Výskumný tím odhaľuje ekologické väzby jaskynných živočíchov na faktory prostredia, ich ekofyziologické parametre, fylogenézu a evolúciu vybraných druhov na základe dôkladného štúdia vonkajších znakov a analýzy DNA. Tím sa zameriava aj na odhaľovanie interakcií jednotlivých zložiek podpovrchového systému a postupné odhaľovanie jeho potravnej siete. Bolo zistené, že v jaskynnom prostredí sú tieto potravné siete oveľa komplikovanejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Ardovská jaskyňa v Slovenskom krase poslúžila svojim unikátnym zložením fauny ako modelové prostredie. Na odhalenie potravnej siete boli využité moderné molekulárne metódy (Next Generation Sequencing) so zameraním na detekciu koristi v telách predátorov, ktoré v jaskyni dominujú.
Typickými predátormi sú roztoče, chrobáky a pavúky, a predpokladalo sa, že medzi nich patria aj šťúrovky. Ich potenciálnou korisťou sú viaceré skupiny článkonožcov, ktoré tiež obývajú jaskynné prostredie.
Práca publikovaná s českými kolegami dokázala, že výživa v rámci rovnakej potravnej úrovne hrá dôležitú úlohu u predátorov obývajúcich podzemné ekosystémy. Táto štúdia je zároveň prvým publikovaným vedeckým dôkazom, že šťúrovky (Palpigradi) sa živia vo veľkej miere živočíšnou potravou. Sú to unikátne, vzácne a stále záhadné jaskynné pavúkovce, ktorých potravné nároky sa v tejto štúdii podarilo napriek ich miniatúrnej veľkosti trochu viac poodhaliť.
Zdroj: Tomáš Zavatčan, tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach
Súvisiace články
Človek | pred 5 rokmi | 2
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.