Vedci odhadli celkové množstvo uhlíka na Zemi
Dôkladná práca vedcov zahŕňala monitoring emisií CO2 z veľkých sopiek a skúmanie hlbokomorského bahna, ktoré sa do vnútra Zeme dostáva cez hranice tektonických platní.
Odber vzoriek plynu na sopke Lastarria (severné Čile) počas expedície Trial by Fire.
Na Zemi sa nachádza 1,85 trilióna ton uhlíka, pričom viac ako 99 percent je pod zemou. Vedci strávili desať rokov na projekte amerického Deep Carbon Observatory (DCO), ktorý zisťoval „zásoby a toky“ tohto chemického prvku. Pracovali na tom, kde a v akej forme sa uhlík nachádza a ako sa pohybuje naprieč systémom Zeme. Zistenia môžu pomôcť pochopiť limity života na planéte a pri predpovediach sopečných erupcií. Informuje o tom britská mediálna spoločnosť BBC
„Táto práca skutočne vychádzala z faktu, že množstvá uhlíka, z ktorých máme obavy v súvislosti s klimatickými zmenami, sú iba malým zlomkom uhlíka na našej planéte. Viac ako 90 percent sa v skutočnosti nachádza vo vnútri Zeme – v jej kôre, plášti a v jadre,“ vyjadrila sa Marie Edmonds z britskej Cambridge University.
Dôkladná práca vedcov zahŕňala monitoring emisií plynu oxidu uhličitého (CO2) z veľkých sopiek a skúmanie hlbokomorského bahna, ktoré sa do vnútra Zeme dostáva cez hranice tektonických platní. Prostredníctvom laboratórnych pokusov a modelov mohol potom tím vedcov simulovať pravdepodobné zásoby a toky uhlíka.
Predpokladá sa, že iba dve desatiny jedného percenta celkového množstva uhlíka na Zemi, približne 43 500 miliárd ton, sa nachádza nad povrchom planéty – v oceánoch, krajine a v atmosfére. Zvyšok je hlboko pod zemou, pričom dve tretiny z celkového množstva obsahuje zemské jadro.
Vedci zároveň zistili, že množstvo uhlíka na Zemi bolo počas väčšiny posledných miliárd rokov relatívne ustálené. To znamená, že do vnútra Zeme sa vstrebalo približne rovnaké množstvo uhlíka, ako uniklo do atmosféry zo sopečnej činnosti.
V tomto cykle však občas nastali veľké katastrofické udalosti, ktoré boli dôsledkom nárazov asteroidov alebo dlhodobej intenzívnej sopečnej činnosti, vplyvom ktorých sa do atmosféry dostali obrovské množstvá uhlíka. To viedlo k otepľovaniu, okysľovaniu oceánov a masovému vymieraniu druhov na Zemi.
Jednu takúto udalosť pritom môžeme zažívať aj teraz. Za posledných 100 rokov sú emisie uhlíka z ľudskej činnosti, ako napríklad spotreby fosílnych palív, 40– až 100-krát vyššie ako jeho geologické emisie. „Skutočne sa ukazuje, že množstvo oxidu uhličitého, ktorý vypúšťame v krátkom časovom období, sa veľmi približuje rozsahu predchádzajúcich katastrofických udalostí. Mnohé z nich skončili masovým vymieraním, takže teraz máme dobré dôvody na diskusiu o tom, že sa môžeme nachádzať v období šiesteho masového vymierania,“ skonštatovala Celina Suarez z americkej University of Arkansas.
Nová štúdia však prináša aj pozitívne správy. Pri snahe zmerať množstvá uhlíka emitovaného pri sopečnej činnosti, vedci zistili, že erupcie veľmi často sprevádzajú nárasty uvoľňovania oxidu uhličitého. Niekoľko dní až týždňov pred samotnou erupciou sopky sa únik CO2 dramatický zvýši, čo môže v budúcnosti vedcom spolu s pozorovaním seizmicity sopiek a pohybmi zeme pomôcť predpovedať sopečné výbuchy. Deep Carbon Observatory zverejnil svoje zistenia v niekoľkých článkoch v časopise Elements.
Súvisiace články
V Antarktíde sa odtrhla obria ľadová kryha
Technológie
|
pred 7 rokmi
|
2
Ponocujete? Podľa vedcov vám hrozí skoršia smrť
Človek
|
pred 7 rokmi
|
2
Planéta GJ 3512b by nemala existovať
Technológie
|
pred 7 rokmi
|
1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.