Stenšujúci sa ľad postihuje štvrtinu západnej Antarktídy
Takmer štvrtinu ľadovej pokrývky západnej Antarktídy postihuje stenšenie ľadu, kvôli ktorému sú ľadovca nestabilné.
Ilustračné foto.
Na niektorých miestach sa vrstva ľadu stenšila až o 122 metrov, uviedli vedci z britskej Univerzity v Leedse, ktorí oblasť západnej Antarktídy skúmajú.
Postihnuté ľadovce sú nestabilné, pretože kvôli topeniu a odlamovanie veľkých ľadových krýh sa ich objem zmenšuje rýchlejšie, než je možné dopĺňať snežením. Od roku 1992 sa toto stenšovanie rozšírilo na 24 percent západnej Antarktídy.
Najväčšie ľadovcové plochy v oblasti – ľadovca Pine Island a Thwaites – strácajú ľad päťkrát rýchlejšie, než v čase, keď vedecké merania úbytku ľadu začalo.
Tím vedcov z britského Centra pre polárne pozorovanie a modelovanie (CPOM), ktoré na Univerzite v Leedse sídli, využil 25 rokov satelitného sledovania a klimatických modelov, aby vytvoril prehľad vývoja snehovej a ľadovej pokrývky v tejto oblasti.
Ich meranie rozlišuje medzi krátkodobými zmenami spôsobenými klimatickými vzorcami a dlhodobými trendami. „V častiach Antarktídy sa ľadová pokrývka stenšila o výnimočné množstvo. Preto sme chceli stanoviť, aký úbytok možno pripísať na vrub zmenám klímy, a koľko je spôsobené počasím,“ povedal hlavný vedúci štúdie a riaditeľ CPOM Andy Shepherd.
Ubúdanie ľadu vedie k zvyšovaniu hladín morí a oceánov po celej zemeguli, dodal. „Celkovo strata ľadu z východnej a západnej Antarktídy prispela od roku 1992 ku globálnemu zvýšeniu hladiny morí o 4,6 milimetra,“ uviedol Shepherd.
Marcus Engdahl z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý sa na štúdii podieľal, zdôraznil význam satelitných misií pre štúdium našej planéty. „Polárne oblasti sú nehostinným prostredím a je krajne neľahké sa tam dostať pozemnou cestou,“ uviedol vo vyhlásení. „Kvôli tomu je pohľad z vesmíru nevyhnutným nástrojom pre sledovanie dopadov klimatických zmien,“ dodal.
Celá štúdia sa objavila v odbornom časopise Geophysical Research Letters a nadväzuje na predchádzajúcu výskum, ktorý poukazoval na úlohu vody v oceáne ohriatej slnkom pri roztápaní šelfových ľadovcov v Antarktíde.
Severozápadná časť Rossovho šelfového ľadovca, ktorý je najväčším šelfovým ľadovcom Antarktídy a jeho celková plocha zodpovedá zhruba rozlohe Francúzska, topí desaťkrát rýchlejšie, než je celkový priemer, kvôli ohrievaniu oceánskej vody slnkom, uviedli vedci z Cambridgeskej univerzity.
„Všeobecne sa predpokladá, že stabilita šelfových ľadovcov je spojená s ich vystavením teplej vode v hĺbke oceánov. Ale zistili sme, že pri ich topení hrá kľúčovú úlohu aj slnkom ohriata voda pri hladine oceánov,“ uviedol vedúci tejto štúdie Craig Stewart z novozélandského Národného ústavu pre výskum vody a atmosféry.
Západná Antarktída je označenie pre časť Antarktídy ležiace na západnej pologuli. Od väčšej východnej Antarktídy ju oddeľuje Transantarktické pohorie.
Súvisiace články
Technológie | pred 7 rokmi | 6
NASA otestuje sondu, ktorá obráni Zem pred asteroidom
Technológie
|
pred 7 rokmi
|
1
Čínska sonda našla kamene z hlbín Mesiaca
Technológie
|
pred 7 rokmi
|
6
Mesiac sa scvrkáva, zistili vedci
Technológie
|
pred 7 rokmi
|
3
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.