Najnovšie

Vedci odhalili tajomstvo monogamie

Nechcete sa viazať a pri predstave stabilného manželského zväzku s deťmi vás obchádza panika? Vedci vám pripravili výhovorku: možno nie ste na monogamný zväzok prispôsobení.

28.3.2019 15:23
odoberať
Google News
zdieľať
shutterstock 331361729
Foto: SHUTTERSTOCK
Hraboš poľný patrí medzi promiskuitných príbuzných monogamných zvierat spolu so škrečkom dlhochvostým, spevavkou modrou, pralesničkou drobnou a odlišným druhom vrubozobcovitých rýb.

V tom, či vytvoríte monogamný zväzok a vychováte v ňom potomkov, zrejme hrá veľkú úlohu genetika.

Odborníci, ktorí skúmali DNA desiatich rôznych živočíšnych druhov, našli spoločný genetický vzorec. Ten odlišuje samčeky, ktoré so svojimi náprotivkami zostávajú a podieľajú sa na výchove mláďat od tých, ktoré to nerobia. Zdá sa, že príroda pri niektorých zvieratách stavila na jeden biologický trik: zosilnila aktivitu niektorých génov v mozgu a potlačila iné.

„Ukázalo sa, že pri prechode z nemonogamných druhov k monogamným sa uplatňujú veľmi podobné genetické mechanizmy,“ povedala britskému denníku The Guardian Rebecca Youngová, biologička z univerzity v Texase.

Monogamiu je možné definovať rôzne, ale v posledných výskumoch sa vedci sústredili na zvieratá, ktoré najmenej jedno obdobie párenia tvorili pár, podieľali sa aspoň čiastočne na plnení rodičovských povinnostíi, a spoločnými silami bránili potomkov pred predátormi.

Identifikovali päť monogamných druhov a pre každý z nich našli blízkeho príbuzného s oveľa promiskuitnejším životným štýlom. Medzi monogamné zvieratá patrili napríklad myš kalifornská, hraboš prériový, labtuška horská, žaba pralesnička klamlivá a vrubozobcovité ryby z jazera Tanganika v Afrike.

Ich promiskuitnými príbuznými boli škrečok dlhochvostý, hraboš poľný, spevavka modrá, pralesnička drobná a odlišný druh vrubozobcovitých rýb. Zvieratá od seba delí 450 miliónov rokov evolúcie, keď sa pri niektorých druhoch na rôznych vetvách stromu evolúcie vyvinulo monogamné správanie. Vedci v článku v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences opísali, ako analyzovali mozgové tkanivo a objavili 24 génov, ktorých aktivita bola pri monogamných druhoch stále zosilňovaná alebo zoslabovaná. Tieto dva tucty génov sú s monogamiou spojené najtesnejšie, ale istú rolu môže génov zohrávať oveľa viac, tvrdí Rebecca Youngová.

Gény zodpovedné za vývoj nervov, učenie, pamäť a kognitívne funkcie boli aktívnejšie pri monogamných samčekoch než pri tých promiskuitnejších, zistili odborníci. Vďaka tomu zvieratá dokázali rozoznávať svojich partnerov a potomkov alebo spoločný domov.

Zatiaľ nie je možné s istotou určiť, ktoré konkrétne gény sú za monogamiu zodpovedné – zvieratá sa líšila vo viacerých aspektoch než len v reprodukčných návykoch. Vedci však veria, že už teraz určili smer ďalšieho výskumu. Do budúcnosti plánujú experimentovať s rôznymi génmi a pozorovať, či sa z monogamných zvierat stanú promiskuitné a naopak.

Reprodukčné stratégie zvierat utvárali komplexné sily evolúcie. Zatiaľ čo pre niektoré druhy je monogamia výhodná, má aj svoje úskalia. „Musíte vedľa seba tolerovať aspoň na nejaký čas iné zviera, a to nie je práve ľahké,“ povedal Hans Hoffman, autor výskumnej štúdie. „Môžu vám zobrať jedlo alebo útočisko, môžu vás nakaziť chorobami alebo vás dokonca zraniť.“ A potom je tu bremeno starostlivosti o mláďatá. „Mláďatá sú v podstate parazity. Pripravujú vás o zdroje a silu a život s nimi je nebezpečnejší, pretože vás kvôli nim ľahšie nájdu predátory.“ Je to teda malý zázrak, že sú vôbec nejaké druhy monogamné a funguje im to. Tu však evolúcia zahrala na zvieratá ten najlepší trik. „Evolúcia je jednoducho geniálna. Keď sa nám podarí utvoriť pár alebo máme potomkov, o ktorých sa treba postarať, máme z toho skvelý pocit. Systém odmien v mozgu sa aktivuje a hovoríme si – ja to zbožňujem,“ hovorí Hoffman.

Zatiaľ nie je známe, či majú rovnaké gény vplyv aj na monogamné správanie u ľudí. Ak áno, je na programe dňa akýsi genetický test na vernosť? „Monogamia je veľmi komplexný rys, v ktorom hrá veľkú úlohu mnoho génov. Medzi jednotlivcami sú rozdiely a ten test by musel byť veľmi prispôsobený na mieru jednotlivcovi, ak by mal byť efektívny,“ povedala Youngová. Nemožné to podľa nej však nie je.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy