Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Tranzistor, jeden z najdôležitejších objavov 20. storočia, oslávil 70 rokov
Pred 70 rokmi, 23. decembra 1947, trojica výskumníkov predstavila prvý polovodičový tranzistor (zosilňovač) na svete a rozpútala tak revolúciu v elektronike.
Moderná podoba tranzistora - 22 nanometrový 3D tranzistor od spoločnosti Intel.
Súčasťou takmer každej elektroniky boli na počiatku minulého storočia elektrónky, ktoré ale boli veľké, náročné na spotrebu a nespoľahlivé. Vedci sa tak postupne začali obzerať po niečom novom, čo by dokázalo to, čo elektrónky – zosilňovať alebo spínať elektrický signál. Voľba po predchádzajúcich skúsenostiach padla na polovodiče, ktorými sa zaoberal aj tím americkej spoločnosti Bell Telephone Laboratories v zložení John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley. Pred 70 rokmi, 23. decembra 1947, táto trojica predstavila prvý polovodičový tranzistor (zosilňovač) na svete a rozpútala tak revolúciu v elektronike.
Tranzistor ako jednoduchá elektrónka
Polovodiče sú prvky, ktoré majú nižšiu vodivosť než kovy a vyššiu než izolanty a ich odpor kolíše napríklad podľa teploty alebo svetla. Bardeena, Brattaina a Shockleyho napadlo spojiť tri polovodičové vrstvy s odlišnými typmi vodivosti, a tak vznikol tranzistor, ktorý sa choval ako bežná zosilňovacia a spínacia elektrónka. Vďaka vysokej spoľahlivosti, malej spotrebe a veľkému výkonu začal rýchlo svoju staršiu sestru vytláčať.
Verejne bol prvý tranzistor, ktorý mal rozmery hrachu, predstavený v júni 1948 a spočiatku nevyzeral ako jeden z najvýraznejších objavov v dejinách. Zástupcovia spoločnosti Philips, vtedy najväčšieho výrobcu elektróniek, napríklad prehlasovali, že ich nový vynález nijako neohrozí.
Karta v prospech tranzistoru, ktorého názov je skratkou z anglických slov “transfer” a “resistor”, teda “prenosový odpor”, sa začala obracať už o niekoľko rokov po jeho predstavení. Tranzistor našiel najprv uplatnenie v odpočúvacích prístrojich a zakrátko aj v prvých tranzistorových prijímačoch, ktoré sa stali módnym hitom, a ďalších prístrojoch. Začala sa nová éra elektroniky.
Vzácne germánium vystriedal dostupný kremík
Prvý exemplár pripomínal skôr náhodný spletenec niekoľkých drôtov, neskôr dostal podobu uhladenejšieho a menšieho valčeka, z ktorého vychádza trojica drôtikov. Pôvodne hrotové tranzistory, ktoré boli poruchové, vystriedali plošné, ktoré sa s mnohými vylepšeniami používajú dodnes. Pôvodne používané vzácne germánium vystriedal kremík, jeden z najrozšírenejších prvkov na Zemi.
V súčasnosti tranzistory slúžia nie len v rádiách, televízoroch alebo telefónoch, ale tiež napríklad v družiciach alebo kardiostimulátoroch. Najväčšiu revolúciu však tranzistor spôsobil vo svete počítačov.
Tranzistory sa v priebehu rokov neustále zmenšovali a z pôvodného pätnásťmilimetrového valčeka s priemerom pol centimetra, sa za niekoľko rokov tranzistor zmenšil do veľkosti špendlíkovej hlavičky. Miniaturizácia sa ale nezastavila a prišli moderné procesory, kde sa na zanedbateľnej ploche môžu tiesniť až stovky miliónov tranzistorov (prvé tranzistorové rozhlasové prijímače využívali iba asi štyri tranzistory). Podľa odhadov odborníkov na každého obyvateľa zemegule v súčasnosti pripadá asi miliardy tranzistorov. Taktiež pokles ceny tranzistorov v uplynulých 40 rokoch nemá obdobu. K elektrónkam sa vracajú až na výnimky iba milovníci kvalitnej hudobnej reprodukcie.
Dve Nobelove ceny a počiatky vzniku Silicon Valley
Slávna “tranzistorová trojka” za svoj vynález získala v roku 1956 Nobelovu cenu za fyziku, postupne sa ale ich cesty rozišli. Brattain zostal celý život verný Bellovým laboratóriám, Bardeen sa po odchode z firmy venoval výskumu supravodivosti a v roku 1972 bol za prácu v tomto odbore druhýkrát ocenený Nobelovou cenou za fyziku. Shockley si v roku 1954 založil spoločnosť Shockley Semiconductor, ktorá bola jedným z impulzov k vzniku kalifornského “kremíkového údolia” (Silicon Valley), ktoré je strediskom moderných technológií.
Najväčším výrobcom polovodičov bola dlhé roky americká firma Intel. Spoluzakladateľ tejto firmy Gordon Moore, ktorý pôvodne pracoval pre Shockleyho a v zlom sa rozišli kvôli údajným diktátorským praktikám slávneho vynálezca. Tento rok prvenstvo prevzal juhokórejský Samsung a na tretie miesto by sa mal dostať americký Broadcom, ktorý nedávno ponúkol za kúpu konkurenta Qualcomm 103 miliárd dolárov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.