Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vedci skúmajú pochované psy
Pes s povrazom okolo krku má ešte všetku srsť. Bol však obetovaný pred tisíc rokmi, pravdepodobne v rámci pohrebného rituálu nejakého bojovníka. Ostatky psa boli nájdené v archeologickom komplexe Maranga, takzvanom Parku legiend, ktorý sa rozkladá na takmer 100 hektároch severovýchodne od peruánskeho hlavného mesta Lima, píše agentúra AFP.
Ilustračné foto.
Je tu asi 2-tisíc zvierat, ale aj 54 huacas, čiže akýchsi svätýň, rozsiahlych stavieb z mazaniny na báze ílu, ktoré boli v prehispánskej dobe náboženskými či pohrebnými miestami. Až doteraz tu boli nájdené stopy troch civilizácií, a to limskej (od roku 100 do roku 650 nášho letopočtu), ychsmskej (od roku 900 do roku 1470) a inkskej (medzi rokmi 1200 až 1500). „Pre vedcov je toho ešte veľa na objavovanie,“ hovorí Lucénida Carriónová Sotelová, ktorá riadi archeologickú činnosť v tomto komplexe.
Ich úsilie už bolo korunované úspechom. „Od roku 2001 tu bolo nájdených 138 psov a 134 ľudských ostatkov pochádzajúcich z obdobia ychsma,“ dodáva. Posledný nález pochádza z augusta, keď boli v tomto parku založenom v roku 1964 objavené pozostatky desiatich psov, dvoch prasiatok miestneho druhu a jedného človeka. V prípade ľudských ostatkov exhumovaných v posledných rokoch možno nájsť jeden spoločný bod: v čase smrti mali všetci 20 až 40 rokov a zabili ich prudkými údermi do lebky a do rebier. Predpokladá sa, že išlo o bojovníkov.
Prípady psov pochovaných po ich boku však vyvolávajú viac otázok. „Našli sme obesené psy, ktoré ešte mali povraz okolo krku. Niektoré nesú známky zranenia a uškrtili ich. Je nepochybné, že tieto zvieratá boli obetované a pochované, ako by spali,“ vysvetľuje vedkyňa. Podľa jej predpokladov bolo v období ychsma obetovanie psa súčasťou pohrebného rituálu bojovníka. Prvé analýzy ukazujú, že nájdené zvieratá patrili k jednému druhu a vážili od 7 do 20 kilogramov. Najmenší pes meral 40 až 50 centimetrov a jeho srsť bola krátka so škvrnou na hrudi. „Tieto psy pochádzajú z doby pred 1 000 rokmi. Ďalšie určovanie veku však ukáže s presnosťou, či je to tak,“ uvádza Sotelová.
Prekvapivo majú všetci zachovalú srsť. To vedcom pomôže stanoviť druh psov, žijúcich v preinckej a inkskej dobe, ich pôvod aj to, prečo ich chovali. Doteraz vedci poznajú peruánskeho psa bez srsti, ktorý sa objavuje okolo roku 300 nášho letopočtu a bol zrejme spoločníkom Inkov. V roku 2001 ho Peru vyhlásilo za národné dedičstvo.
Význam tohto zvieraťa v prehispánskych civilizáciách ukázalo v roku 1993 objavenie hrobiek mumifikovaných psov pochovaných vedľa ľudí v regióne Moquegua ležiacom asi 1 200 kilometrov juhovýchodne od Limy. Išlo o druh psa porovnávaného so zlatým retrieverom, ale s krátkymi nohami, dlhou béžovou srsťou a chvostom so zježenými chlpmi.
V Parku legiend sa môže 2,7 milióna návštevníkov ročne prechádzať okolo svätýň po tom, čo obdivovali opice, tigre alebo morské levy. Doteraz vedci preskúmali len osem z 54 svätýň. Táto náročná práca trvala takmer 15 rokov, pretože tieto miesta sú niekedy úplne zarastené vegetáciou a niektoré boli dokonca vylúpené. V jednej zo svätýň boli pochované pozostatky muža a ženy vo veku od 25 do 30 rokov so 17 tetovaniami v podobe rýb na ruke. „Zdá sa, že tieto osoby boli usmrtené ako obeť pre svätyňu,“ uvádza Lucénida Cariiónová Sotelová.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.