Vedci za polárnym kruhom mapujú znečistenie
Českí vedci spoločne s nórskymi kolegami vyvíjajú v severonórskom kraji Finnmark na pomedzí Fínska a Ruska novú metódu stopovania rozsahu a zdrojov kontaminácie životného prostredia. Zo vzoriek pôdy, rašeliny, lišajníkov, machov a snehu analyzujú pôvod a šírenie izotopov kovov. Tie v oblasti po osem desaťročí produkuje ruská huta na spracovanie niklu.
Výskumný projekt vo Finnmarku má pomôcť lepšie pochopiť, čo sa s prírodou deje na česko-poľsko-slovenskom pohraničí.
„Prostredie inak nezasiahnutej prírody s jedným znečisťovateľom je ideálny model, ktorého výstupy porovnávame so vzorkami z Ostravska, kde je zdrojov znečistenia veľa,“ povedal pre ČTK vedúci projektu Michael Komárek z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe (ČZU). Región na nórsko-ruskej hranici je severným koncom takzvaného európskeho zeleného pásu, čo je územie zachované vďaka niekdajšej ostro stráženej hranici medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom. Na oboch stranách hranice sú teraz chránené územia. Pri ruskom prihraničnom meste Nikel, kam dopadá väčšina spadu z neodsírených komínov, je však z niekoľkokilometrovej vzdialenosti viditeľné poškodenia lesa, ktorý pripomína niekdajšie zničenie Krušnohorska. Na nórskej strane je zdrojom znečistenia rozsiahla povrchová baňa na železnú rudu neďaleko prístavu Kirkenes.
Vedci v rámci trojročného výskumu odobrali od pobrežia po vnútrozemskú tajgu pôdne vzorky v troch smeroch od huty v meste Nikel. Okrem chemického rozboru vyhodnotili mineralogické zloženie kontaminovaných častíc.
„Sneh odráža aktuálne zloženie atmosféry. Lišajníky reprezentujú koncentráciu v horizonte jedného až dvadsiatich rokov a pôda s rašelinou ešte dlhšie obdobie. Tak sme schopní rekonštruovať zloženie atmosféry a stopovať a identifikovať zdroje znečistenia v danej oblasti,“ vysvetlil Komárek. „Preto sme aj vybavili naše laboratórium hmotnostným spektrometrom s termálnou ionizáciou a môžeme (tak) vyhodnotiť izotopové zloženie jednotlivých kovov vo vzorkách životného prostredia,“ dodal.
„Zaujíma nás vrchný horizont exponovaný kontamináciou, ako aj minerálne podložie, reprezentujúce prirodzený výskyt prvkov,“ povedal geochemik Vladislav Chrastný. „Nejde o to, že by nikel pôsobil toxicky na tunajšie organizmy, toxicita je vždy len otázkou dávky. Nikel je pre nás dôležitý, pretože je stabilný a nedochádza k rozpadu jeho izotopov, možno ho teda dobre stopovať,“ doplnil.
Predbežné výsledky z analýz snehu i lišajníkov v Nórsku ukázali výrazný trend výskytu niklu v závislosti od vzdialenosti od huty aj od prevládajúceho smeru vetra. „Myslíme si, že tento projekt je veľmi dôležitý, pretože nám dovoľuje nové porovnania a interpretáciu výsledkov. Dúfam, že sa nám v blízkej budúcnosti podarí zapojiť do projektu aj ruských vedcov, hoci to môže byť komplikované. Radi by sme sa dostali bližšie k tomuto zdroju znečistenia a zistili, čo sa deje v tamojšej krajine, ktorá je naozaj veľmi poškodená,“ povedal Lars Ola Nilsson z nórskeho inštitútu pre poľnohospodársky a environmentálny výskum Bioforsk.
Česi v rámci projektu spolupracujú okrem Bioforsku aj s Nórskou geologickou službou. Výskum je financovaný z takzvaných nórskych fondov, ktoré dotácie projektu pridelili vlani.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.