Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Robot v berlínskom Židovskom múzeu prepisuje tóru
Berlínske Židovské múzeum vystavuje zaujímavosť – robota, ktorý prepisuje tóru, židovské sväté písmo. Robot nepoužíva digitálnu tlačiarenskú techniku, ale brko a čierny atrament, a kopíruje techniku ľudského písania. A písanie starých hebrejských písmen na zvitok papiera sprava doľava mu ide veľmi rýchlo, oveľa rýchlejšie než rabínovi, pretože nepotrebuje prestávky.
Na dokončenie zhruba 80 metrov dlhého zvitku s celkom 304 805 hebrejskými písmenami potrebuje robot asi tri mesiace.
Robota vyvinula skupina nemeckých umelcov robotlab a v berlínskom Židovskom múzeu má svoju premiéru. Na dokončenie zhruba 80 metrov dlhého zvitku s celkom 304 805 hebrejskými písmenami potrebuje robot zhruba tri mesiace. Rabín alebo špeciálny židovský pisár, ktorý smie prepisovať tóru, potrebujú na rovnakú prácu takmer rok. Na rozdiel od tóry písanej rabínom alebo pisárom však tóru písanú robotom nemožno použiť v synagóge.
„Na to, aby tóra mohla byť svätá, sa musí písať husím brkom na pergamen, proces musí byť zmysluplný a keď píšem, odriekavajú modlitby,“ vysvetľuje rabín Reuven Jaacobov. Aj berlínsky rabín však zvedavo sleduje oranžového robota, ako nepretržite spisuje Prvú knihu Mojžišovu. Pre porovnanie Jaacobov v múzeu ukazuje návštevníkom tradičný spôsob prepisovania tóry, ktorý sa používa tisíce rokov.
Matthias Gommel z robotlabu hovorí, že robot pôvodne písal kresťanskú bibliu v nemčine, španielčine a portugalčine. Potom bol za pomoci izraelského grafika preprogramovaný.
Robot aj rabín sú súčasťou výstavy „Stvorenie sveta“, ktorá informuje o význame hebrejských rukopisov v judaizme. Prehliadka tiež ukazuje hebrejské zvitky, svadobné zmluvy a ďalšie stredoveké dokumenty. Robota budú môcť návštevníci v múzeu vidieť až do januára 2015, rabína do 3. augusta, napísala agentúra AP.
Tóra je základný text judaizmu a zahŕňa prvých päť kníh hebrejskej Biblie, kresťanmi označovaných ako Starý zákon.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.