Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Na Mesiac letí Nefritový králik
Už začiatkom decembra sa Čína po prvý raz v histórii chystá pristáť na Mesiaci so svojou experimentálnou sondou. Robotické vozidlo, ktoré má skúmať povrch Mesiaca, bolo na základe internetového hlasovania verejnosti pomenované Nefritový králik.
Vozidlo Nefritový králik bude na Mesiaci hľadať využiteľné suroviny.
Čína už urobila fotografie mesačného povrchu na mieste, kde má sonda pristáť, vyhlásil hovorca štátneho úradu vedy, technológie a priemyslu. Tento mesiac Peking predstavil aj model dozlata sfarbeného mesačného vozidla so šiestimi kolesami a solárnymi panelmi pripomínajúcimi krídla. Vozidlo je schopné zdolať tridsaťstupňové stúpanie a pohybovať sa rýchlosťou 200 metrov za hodinu.
Mesačné vozidlo bolo v internetovom hlasovaní, na ktorom sa zúčastnilo 3,4 milióna ľudí, nazvané Jü-tchu, čo znamená Nefritový králik. Podľa dávnych čínskych mýtov tento králik žije na Mesiaci ako spoločník nesmrteľnej mesačnej bohyne Čchang'e. Po nej boli pomenované dve sondy, ktoré Čína k prirodzenej družici Zeme už vyslala, a volať sa tak bude aj tretia podobná sonda. Čínsky mýtus o nefritovom králikovi je vraj odvodený od obrysov, ktoré sú viditeľné na povrchu Mesiaca, a podľa niektorých pozorovateľov pripomínajú toto zviera.
Presný dátum štartu Nefritového králika čínske úrady neoznámili. Dosiaľ sa však hovorilo o 1. decembri. Prvé dve čínske sondy obiehali okolo Mesiaca. Jednu z nich už čínski experti kontrolovane zničili nárazom do mesačného povrchu.
Okolo roku 2017 sa Čína chystá vypustiť k Mesiacu sondu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky mesačných hornín. Celý projekt je prípravou na vyslanie prvého čínskeho kozmonauta na Mesiac, ktoré Peking plánuje okolo roku 2020.
Dobývanie Mesiaca je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu. Po niekdajšom Sovietskom zväze a USA sa v roku 2003 stala Čína len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka.
Poslednú vesmírnu misiu s ľudskou posádkou Čína uskutočnila úspešne v júni, keď trojica kozmonautov vrátane jednej ženy strávila 15 dní na obežnej dráhe a s kozmickým plavidlom Šen-čou 10 zakotvila pri čínskom experimentálnom module. Išlo o ďalší krok v snahe Číny umiestniť do roku 2020 na obežnú dráhu vlastnú obdobu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Pri skúmaní Mesiaca nejde Číne pravdepodobne len o prestíž. Jej misie sa budú snažiť na Mesiaci nájsť aj využiteľné suroviny. Vzdialenejšie plány počítajú so zriadením stálej základne na povrchu Mesiaca.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.