Črevné baktérie môžu ovplyvniť pamäť aj starnutie mozgu, potvrdzujú viaceré štúdie
Nové výskumy naznačujú, že črevný mikrobióm môže zasahovať do pamäti, vzniku zápalu aj rizika kognitívneho úpadku.
Ilustračné foto
Mozog bol dlhodobo vnímaný ako hlavné riadiace centrum tela, oddelené od zvyšku organizmu pevnou biologickou stenou. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie ukazuje, že jeho prepojenie s črevnou mikroflórou je oveľa intenzívnejšie, než sa predpokladalo. Potvrdzujú to aj ďalšie z mnohých štúdií. Nové štúdie naznačujú, že črevné baktérie nemusia mozog ovplyvňovať iba nepriamo cez imunitu či chemické látky, ale za určitých okolností sa môžu dostať až priamo k nemu.
Výskum na myšiach ukázal, že pri narušenej črevnej bariére sa v mozgu objavili živé baktérie zodpovedajúce mikróbom v čreve. Vedci ich pritom nezachytili v krvi, čo naznačuje, že hlavnou trasou zrejme nebol krvný obeh. Pozornosť sa preto sústredila na blúdivý nerv (vagus), ktorý spája črevá s mozgom a zohráva dôležitú úlohu v prenose signálov medzi oboma orgánmi.
Cesta z čreva do mozgu
Keď vedci prenos cez blúdivý nerv obmedzili, množstvo baktérií v mozgu výrazne kleslo. To podporuje hypotézu, že práve tento nerv môže slúžiť ako akási biologická diaľnica medzi tráviacim traktom a centrálnym nervovým systémom. Zistenie sa zatiaľ opiera o výskum v zvieracej ríši, no zapadá do širšieho obrazu, v ktorom zdravie čriev ovplyvňuje zápal, správanie aj neurologické choroby.
Dôležité je aj to, že baktérií bolo v mozgu veľmi málo. Zatiaľ teda nie je jasné, či ich prítomnosť postačí na odštartovanie zápalových procesov a imunitnej odozvy. Výsledky však posilňujú podozrenie, že pri neurodegeneratívnych ochoreniach nemusí byť črevo len pasívnym pozorovateľom. Môže patriť medzi miesta, kde celý problém vzniká.
Prečo sa s vekom zhoršuje pamäť
Na túto predstavu nadviazala ďalšia štúdia, ktorá sa zamerala na starnutie a pamäť. Vedci zistili, že zloženie črevného mikrobiómu sa s pribúdajúcim vekom mení spôsobom, ktorý môže poškodzovať komunikáciu medzi blúdivým nervom a hipokampom, teda oblasťou mozgu kľúčovou pre tvorbu spomienok. U starších myší sa objavili zmeny v baktériách aj metabolitoch, ktoré podporovali zápal a súviseli so slabším výkonom v pamäťových úlohách.
Mimoriadne zaujímavé bolo, že po zásahu do tejto črevno-mozgovej dráhy sa pamäťové schopnosti dali čiastočne obnoviť. Výskumníci identifikovali baktériu Parabacteroides goldsteinii ako jeden z možných článkov reťazca, ktorý vedie k zhoršeniu pamäti. Táto baktéria podporovala tvorbu látok spojených so zápalom, čím zrejme narúšala prenos signálov cez blúdivý nerv. Výsledok naznačuje, že pokles pamäti vo vyššom veku nemusí byť len nevyhnutným dôsledkom starnutia, ale procesom, do ktorého možno aspoň čiastočne zasiahnuť.
Nádej prinášajú aj štúdie na ľuďoch
Podobným smerom sa uberajú aj prvé klinické dáta. Prehľad 15 štúdií s viac ako štyrmi tisíckami dospelých nad 45 rokov naznačuje, že zásahy do črevného mikrobiómu môžu u niektorých ľudí zlepšiť pamäť, pozornosť či celkové kognitívne fungovanie. Skúmali sa rôzne prístupy, od stredomorskej stravy a omega-3 doplnkov až po probiotiká, prebiotiká či transplantáciu stolice.
Najvýraznejší prínos sa ukázal najmä pri miernejších formách kognitívneho úpadku. Pri pokročilej Alzheimerovej chorobe boli účinky slabšie alebo nejasné. Z dostupných výsledkov zatiaľ nevyplýva univerzálny recept, no indície naznačujú, že pestrejší a stabilnejší mikrobióm môže súvisieť s lepším fungovaním mozgu. Významnú úlohu pritom zrejme zohrávajú látky produkované črevnými baktériami, ktoré tlmia zápal, ovplyvňujú črevnú bariéru a môžu zasahovať aj do činnosti nervového systému.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.