Hlúpneme? Generácia Z je prvou, ktorá má nižšie IQ, než mali ich rodičia
Výsledky nórskych inteligenčných testov u mladých mužov pred odvodovou komisiou s databázou vyše 500 000 testovaných v období od roku 1959 až 2004 ukazujú, že nárast IQ kulminoval koncom 90. rokov a potom mierne klesal. K podobným záverom dospeli aj dánski bádatelia.
Vedci tvrdia, že s nástupom a rozvojom digitalizácie začalo ľudské I2 mierne klesať.
Vedci už niekoľko rokov registrujú zmenu, ktorá sa ešte donedávna zdala nepravdepodobnou. Po väčšinu 20. storočia platilo, že priemerné výsledky populácie v inteligenčných testoch rástli z generácie na generáciu. Tento jav, známy ako Flynnov efekt, sa pripisoval kombinácii lepšej výživy, lepšej zdravotnej starostlivosti, vyššej úrovne vzdelania, širšieho prístupu k informáciám a celkového skvalitňovania životných podmienok. V posledných dekádach sa však v niektorých vyspelých krajinách objavuje opak – stagnácia a následne pokles výsledkov v testoch kognitívnych schopností a sprievodné zhoršovanie merateľných školských zručností.
Napríklad výsledky nórskych inteligenčných testov u mladých mužov pred odvodovou komisiou s databázou vyše 500 000 testovaných v období od roku 1959 až 2004 ukazujú, že nárast IQ kulminoval koncom 90. rokov a potom mierne klesal. K podobným záverom dospeli aj dánski bádatelia.
Do širšej verejnej debaty tému nedávno posunulo aj vystúpenie neurovedca a pedagóga Dr. Jareda Cooneyho Horvatha pred výborom amerického Senátu. Horvath upozornil, že popri signáloch z inteligenčných meraní vidno paralelné zhoršovanie základných kompetencií, najmä čítania, matematiky a širších zručností súvisiacich s pozornosťou a učením. Zároveň zdôraznil, že generácia Z (narodení v období približne od roku 1997 do roku 2012) sa javí ako prvá moderná generácia, pri ktorej sa v dostupných indikátoroch čoraz častejšie objavuje horší priemer než u bezprostredne predchádzajúcej generácie.
A s čím tento vývoj súvisí? Podľa amerického neurovedca je jedným z najdôležitejších vysvetlení prudká zmena spôsobu, akým sa deti učia. Školy aj domácnosti prešli v krátkom čase digitalizáciou, ktorá mala priniesť efektívnejšie učenie, ľahší prístup k obsahu a vyššiu motiváciu. Horvath však tvrdí, že prax často vyzerá inak – digitálne prostredie prirodzene podporuje rýchle prepínanie pozornosti, fragmentáciu úloh, povrchové prechádzanie textu a častejšie prerušovanie sústredenia.
Pri učení pritom rozhoduje opak. Kvalitné osvojovanie látky stojí na sústredení, opakovaní, práci s chybami a na tom, že človek informáciu aktívne spracuje a uloží do dlhodobej pamäti. Ak sa proces učenia systematicky odohráva v prostredí, ktoré odmeňuje okamžitú stimuláciu, môže to znižovať efektivitu aj vtedy, keď deti trávia v škole viac času než kedysi.
Druhým dôvodom sú širšie zmeny životného štýlu, ktoré digitálne technológie sprevádzajú. Zhoršovanie spánkových návykov, presúvanie pozornosti k veľmi krátkym formátom (hlavne online), oslabenie pravidelného čítania a neustály tlak podnetov vytvárajú podmienky, v ktorých je náročnejšie budovať vytrvalosť, posilňovať dlhodobú pamäť a schopnosť udržať pozornosť na jednej konkrétnej úlohe. Aj preto sa v medzinárodných meraniach školských zručností objavili v posledných rokoch nezvyčajne výrazné poklesy, najmä v matematike a čítaní. Čiastočne ich možno vysvetliť pandémiou, výpadkami prezenčnej výučby a stresom, no odborníci upozorňujú, že problém má hlbšie korene a pandémia mohla byť skôr katalyzátorom už prebiehajúceho trendu.
Pre spoločnosť je podstatné, že nejde len o abstraktné „IQ“. Ak slabne čitateľská gramotnosť, numerická zručnosť a schopnosť sústredeného učenia, dopady sa presúvajú do ekonomiky, inovácií, občianskej diskusie aj do individuálnych životov. Zároveň platí, že technológie nie sú automaticky nepriateľom vzdelávania. Kľúčové je, ako sa používajú, či nahrádzajú podstatu učenia, alebo ju podporujú, a či je digitálne prostredie v škole nastavené tak, aby chránilo sústredenie, podporovalo hlboké porozumenie a posilňovalo návyky, bez ktorých sa v komplexnom svete nedá dlhodobo obstáť.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.