Aj šimpanzy môžu meniť názor, potvrdili vedci v najnovšom výskume
Nový výskum ukazuje, že šimpanzy dokážu meniť svoje presvedčenia, keď dostanú nové dôkazy, podobne, ako to robí racionálne uvažujúci človek.
Schopnosť racionálne hodnotiť svoje presvedčenia bola pripisovaný výhradne ľuďom, ktorí sa ako jediný tvor dokážu riadiť racionalitou a nie pudmi. Podľa najnovších výskumov v tom však ľudia nie sú sami. Štúdia publikovaná v časopise Science naznačuje, že aj šimpanzy dokážu robiť niečo, čo bolo doposiaľ pripisované len ľudskej mysli. Meniť svoj názor, keď dostanú presvedčivejšie dôkazy.
Malí filozofi z ostrova Ngamba
Výskumný tím z holandského Utrechtu a Kalifornskej univerzity v Berkeley vedený psychologičkami Hannou Schleihauf a Emily Sanford, pracoval s komunitou šimpanzov na ugandskom ostrove Ngamba. Cieľ bol jednoduchý. Zistiť, či tieto zvieratá dokážu „premýšľať o tom ako uvažujú,“ teda premýšľať metakognitívne.
V sérii experimentov dostali šimpanzy pred seba dve alebo tri krabice, pričom v jednej z nich sa ukrývala pochúťka v podobe kúska jablka. Niekedy videli, ako ho vedci vložili dnu (silný dôkaz), inokedy len počuli, že niečo v krabici búchalo zo strany na stranu (slabý dôkaz).
Výsledky boli prekvapivé. Keď sa najprv objavili slabé dôkazy a potom silnejšie, šimpanzy sa neváhali rozhodnúť inak. Zmenili názor. Ak sa však najprv presvedčili na základe silných dôkazov a potom dostali len slabšie, svoj pôvodný výber väčšinou udržali. Inými slovami, vážili si kvalitu dôkazov a vedeli, kedy im nový argument dáva väčší zmysel.
Jedným z kľúčových zistení bolo, že šimpanzy sa nerozhodovali impulzívne. Dokázali odlíšiť nové informácie od tých, ktoré už poznali, a keď sa ukázalo, že pôvodné dôkazy boli falošné, svoje rozhodnutie vedome prehodnotili. „To je niečo, čo považujeme za vrchol racionálneho myslenia,“ hovorí Jan Engelmann z UC Berkeley. "Nejde len o to, že sa prispôsobia novému podnetu. Oni sledujú, prečo uverili niečomu, a vedia, že ten dôvod už neplatí.“ Niektorí vedci prirovnávajú takýto prístup k zjednodušenej verzii vedeckej metódy. Šimpanzy podľa nej testujú hypotézy a menia ich, keď prídu nové fakty.
Medzi inštinktom a rozumom
Aby výskumníci vylúčili jednoduché vysvetlenia, napríklad že šimpanzy len uprednostňujú posledný signál, ktorý uvidia, doplnili experimenty o počítačové modelovanie. Ukázalo sa, že správanie zvierat sa lepšie zhoduje s modelmi racionálneho uvažovania než s náhodnými reakciami. E, Sanfordová k tomu dodáva: „Táto flexibilita pripomína uvažovanie štvorročných detí. Zvieratá nie sú len vedené inštinktom, ale dokážu pochopiť, že svet sa mení, a vedia sa tomu prispôsobiť.“
Evolučné zrkadlo
Ak šimpanzy dokážu meniť svoje presvedčenia, zrejme ide o schopnosť, ktorá vznikla dávno pred tým, ako sa objavil moderný človek. „Medzi ľuďmi a šimpanzmi sú stále obrovské rozdiely, ale aj viac podobností, než sme si mysleli,“ uviedla H. Schleihaufová. A niektorí odborníci dodávajú, že možno práve spolupráca a komunikácia, nie samotná racionalita, sú tým, čo nás definitívne odlišuje.
Tím teraz plánuje porovnať výsledky s deťmi vo veku 2 až 4 rokov a neskôr aj s inými primátmi, ako sú kapucíni či makaky. Cieľom je vytvoriť mapu „evolučnej racionality“ a ukázať, ako sa schopnosť meniť názor vyvíjala v čase.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.