Vrana vás dokáže nenávidieť až 17 rokov. A to aj keď ste ublížili niektorej jej kamarátke
Vrany sú po inteligenčnej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priateľskosť závisí od toho, čo človek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.
Vrana krátkozobá
Vrany krátkozobé (Corvus brachyrhynchos), obývajúce Severnú Ameriku, môžu voči jednotlivcom prechovávať nevraživosť až 17 rokov, uvádza štúdia z vedeckého žurnálu Proceedings of the Royal Society B a citovaná portálom Earth.com.
Vtáky sú inteligentnejšie, ako si mnohí ľudia uvedomujú. Inteligenciu využívajú najmä na identifikáciu hrozieb – nielen zo strany prostredia, ale i zo strany ľudí. Predchádzajúci výskum dokázal, že zástupcovia čeľade krkavcovité (Corvidae) patria medzi najinteligentnejšie vtáky a nástroje dokážu nielen používať, ale aj vyrábať. Profesor John Marzluff z Washingtonskej univerzity (UW) v Seattli, ktorý dlhodobo skúma vrany a krkavcovité vtáky a patrí medzi popredných odborníkov na ich správanie tvrdí, že vrany sú po inteligenčnej stránke vlastne lietajúce opice a ich (ne)priateľskosť závisí od toho, čo človek danej vrane alebo niektorej jej kamarátke urobil.
Medzi rokmi 2006 až 2011 pracoval na štúdii, v rámci ktorej odchytil, okrúžkoval a po krátkom „väznení“ bezpečne vypustil sedem vrán. Mal pritom na sebe masku, ktorá nezakrývala iba jeho tvár, ale celú hlavu. Marzluff a ďalší vedci nasledujúcich päť rokov kŕmili vrany v areáli univerzity a niekedy pri tom nosili masku použitú pri odchyte a krúžkovaní vrán.
Zistili pritom , že maska vyvolala podráždené krákanie u 47 z 53 vrán, ktoré stretli, čo je výrazne viac ako sedem pôvodne odchytených vrán. Podľa autorov štúdie ide o dôkaz horizontálneho šírenia informácie, teda jej odovzdania od jednej vrany druhej.
Výskumníci vrany kŕmili aj v inej maske, v ktorej však vrany neodchytávali a neväznili. Vtáky si v súvislosti s ňou nevytvorili negatívne konotácie, považovali ju za „bezpečnú“ a na ľudí v nej podráždene nekrákali. Vedci do výskumu zapojili aj niekoľkých dobrovoľníkov, ktorí o (ne)bezpečnosti jednotlivých masiek pre vrany nevedeli. Vrany reagovali rovnako nepriateľsky. Autori štúdie z roku 2011 uvádzajú, že informácia o nebezpečnosti masky sa počas piatich rokov výskumu rozšírila medzi vranami v okruhu najmenej 1,2 kilometra od univerzity.
Výskum však pokračoval aj po roku 2011. Podľa profesora Marzluffa dosiahlo podráždené krákanie na osoby v nebezpečnej maske vrchol v roku 2013 a odvtedy postupne upadalo. Úplne ustalo až v roku 2023, teda 17 rokov po prvotnom odchyte.
Vrany krátkozobé sa v zajatí môžu dožiť 20 až 30 rokov, vo voľnej prírode zvyčajne žijú 7 až 8 rokov. Negatívne reakcie na masku považovanú vranami za nebezpečnú aj po takom dlhom čase sú dôkazom, že u vrán nedochádza iba k horizontálnemu prenosu informácií medzi jednotlivými členmi kŕdľa, ale aj k vertikálnemu prenosu informácií z rodiča na mláďa.
Horizontálny a vertikálny prenos informácií nie sú jediným dôkazom inteligencie vrán. Existuje množstvo svedectiev o tom, že na rozbíjanie tvrdých škrupín orechov využívajú autá na svetelných križovatkách, uzatvárajú spojenectvá proti rôznym predátorom alebo sa zhromažďujú na „pohreboch“ mŕtvych členov skupiny. Podobné správanie vedci zaznamenali iba u niekoľkých ďalších zvierat, napríklad u veľrýb, slonov a šimpanzov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.