Najnovšie

Najlepším priateľom človeka bola kedysi líška, tvrdí štúdia

Ľudia kedysi zrejme chovali líšky ako domácich maznáčikov dávno predtým, ako sa na scéne objavili domestikované psy. Archeologické nálezy naznačujú, že dávne spoločnosti v Južnej Amerike si tieto šelmy vážili do tej miery, že ich pochovávali vedľa seba.

3.5.2024 08:30
odoberať
Google News
zdieľať
Dusicyon avus, líška
Foto: Juandertal/Wikimedia
Vyhynutý druh líšky Dusicyon avus

Štúdiu popisujúcu výskum zverejnil akademický žurnál Royal Society Open Science.

Hrob objavili vedci na nálezisku Cañada Seca ležiacom približne 210 kilometrov východne od mesta Mendoza v Argentíne. Od vzniku náleziska v roku 1991 na ňom boli objavené pozostatky 24 lovcov a zberačov. Analýza určila ich vek na približne 1 500 rokov.

Štúdiu vypracoval tím zložený z archeológov, antropológov a špecialistov na evolúciu z Argentíny, Spojeného kráľovstva a Nemecka. Vedci v nej popisujú nález kostrových ostatkov človeka a líšky, ktorých analýza naznačuje pokus o jej domestikáciu.

Video

Bratislava má prvú hvezdáreň - DSB observatórium

Domestikácia psov ľuďmi prebehla pred tisícmi rokov, no o pokusoch domestikovať iné druhy psovitých šeliem sa našlo iba veľmi málo dôkazov.

Vedci spočiatku predpokladali, že kostrové ostatky zrejme patria líške z rodu Lycalopex, do ktorého patria všetky druhy juhoamerických líšok. Bližšie skúmanie však ukázalo, že líška bola predstaviteľom dnes už vyhynutého druhu Dusicyon avus a veľkosťou pripomínala napríklad nemeckého ovčiaka.

Analýza izotopov dusíka a uhlíka odhalila, že táto konkrétna líška sa živila najmä rastlinnou potravou – rovnako ako jej ľudský spoločník. Líšky sa však zvyčajne živia prevažne mäsitou potravou, výskumníci preto zdieľanú potravu líšky a človeka považujú za dôkaz súžitia a pokusu o jej domestikáciu.

Predchádzajúci výskum ukázal, že líšky druhu Dusicyon avus vyhynuli z dôvodu klimatickej zmeny v oblasti po príchode Európanov, ktorá nastala v rovnakom čase, ako sa v oblasti objavili psy privezené Európanmi. Dostupné informácie však naznačujú, že na najjužnejšom cípe Patagónie tento druh prežil zrejme až do začiatku 17. storočia.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy