Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Českí archeológovia v Ománe odkrývajú viac ako milión rokov starú históriu
Pästné kliny z doby prvej migrácie človeka z Afriky, kruhové pohrebné komory, unikátne skalné rytiny aj arabský Stonehenge. Jedinečné nálezy hlási medzinárodný tím vedený vedcami z pražského Archeologického ústavu AV ČR, ktorý nedávno úspešne zakončil tretiu výkopovú sezónu v Ománe.
Vzorky teraz odborníci analyzujú, ich výsledky prispejú k objasneniu najstaršej histórie najväčšej piesočnej púšte sveta.
Českí archeológovia sa na doposiaľ málo prebádanej púštnej oblasti Sultanátu Omán zameriavajú dlhšie. Minuloročná expedícia bola tretia v poradí a niekoľko ďalších sa ešte chystá. Na výkopových prácach v dvoch rôznych lokalitách sa podieľala viac ako dvadsiatka archeológov a geológov z desiatich krajín sveta.
Prvý expedičný tím pôsobil na juhu krajiny v provincii Zufár, druhá skupina potom v oblasti Duqm v strednom Ománe.
V dunách púšte ar-Rub al Al-Chálí v provincii Zufár našli vedci pästné kliny pochádzajúce z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky spred asi 300 tisíc až 1,3 milióna rokov. Vzhľadom na svoju geografickú polohu slúžila Arábia ako prirodzená migračná trasa z africkej kolísky ľudstva do Eurázie.
Medzi viac ako tristo metrov vysokými dunami sa podarilo nájsť aj škrupiny vyhynutých pštrosov, fosílnu dunu a staré koryto rieky z obdobia, kedy bolo v Arábii výrazne vlhšie podnebie. „Naše nálezy, za podpory štyroch rôznych datovacích metód, poskytnú cenné dáta pre rekonštrukciu klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta. Prírodné podmienky formovali aj praveké osídlenie a my sa snažíme študovať ľudskú adaptabilitu na zmeny klímy,“ hovorí vedúci a koordinátor expedície Roman Garba z Archeologického ústavu AV ČR, Praha.
Jadrová fyzika pomáha výskumu histórie
Archeológovia používajú na určenie veku nálezov špeciálne datovacie metódy. „Rádiouhlíkové datovania a datovania pomocou kozmogénnych rádionuklidov vykonávame v spolupráci s Ústavom jadrovej fyziky AV ČR, ktorý novo sprevádzkoval prvý hmotnostný urýchľovačový spektrometer v Českej republike,“ pochvaľuje si Roman Garba.
Metódy rádiouhlíkového datovania a časopriestorovej analýzy vedcom môžu pomôcť zistiť viac informácií aj o zhruba dvetisíc rokov starých rituálnych kamenných monumentoch – tzv. trilitoch. Laicky by sa asi dali pripodobniť k známejšiemu anglickému Stonehenge. Vyskytujú sa na území dnešnej južnej Arábie a nie je známe, na čo sa používali ani kto ich kedy postavil.
Čo ukrývajú kruhové pohrebné komory?
Druhý expedičný tím pôsobil v oblasti Duqm v strednom Ománe a sústredil sa najmä na neolitickú hrobku, datovanú do obdobia približne 5000–4600 rokov pred n. l. v lokalite Nafūn.
„To, čo tu nachádzame, je unikátne v kontexte celej južnej Arábie. Megalitická štruktúra ukrývajúca dve kruhové pohrebné komory odhalila kostrové pozostatky minimálne niekoľkých desiatok jedincov. Izotopové analýzy kostí, zubov a mušlí nám pomôžu zistiť viac o strave, prírodnom prostredí a migráciách pochovanej populácie,“ vysvetľuje Alžbeta Danielisová z Archeologického ústavu AV ČR.
Neďaleko hrobky sa nachádzajú jedinečné kolekcie skalných rytín rozprestierajúce sa na 49 skalných blokoch, ktorých odlišné štýly s rôznym stupňom zvetrávania zobrazujú dobu osídlenia od päť tisíc rokov pred naším letopočtom do jednej tisícky nášho letopočtu. Vedci tiež skúmali lokalitu výroby kamenných nástrojov z obdobia neskorej doby kamennej.
Po stopách starého osídlenia južnej Arábie
Výskum v Ománe je súčasťou širšieho projektu evolučného antropológa Viktora Čierneho z pražského Archeologického ústavu AV ČR, ktorý o lokalite napísal pútavú populárno-náučnú knihu Po stopách Ádov – Južná Arábia v čase a priestore (Academia, 2016). Vo svojom výskume sa zaoberá biokultúrnymi interakciami populácií a ich adaptáciou na klimatické zmeny.
„Zistené kontakty afrických a arabských archeologických kultúr charakterizujú mobilitu populácií anatomicky moderného človeka. Bude zaujímavé tieto poznatky konfrontovať aj s genetickou diverzitou oboch uvedených regiónov a vytvoriť ucelenejší pohľad na utváranie súčasnej juhoarabskej spoločnosti,“ povedal Viktor Černý.
Zdroj: Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR, s využitím tlačovej správy Akadémie vied ČR
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.