Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Počúvanie Mozarta by mohol pomáhať epileptikom, zistili vedci
Počúvanie Mozartovej Sonáty pre dva klavíry D dur potláča epileptické výboje v mozgu pacientov oboch pohlaví.
Na hudbu Josepha Haydna ale reaguje mozog epileptikov odlišne. Haydn výboje u žien potláča, u mužov spôsobuje ich nárast. Výsledky výskumu interdisciplinárneho tímu brnianskych vedcov a lekárov okolo inštitútu CEITEC publikoval časopis European Journal of Neurology.
Výskumy v minulosti ukázali, že vysokoškoláci po počúvaní desiatich minút Mozartovej sonáty dosahujú lepšie výsledky pri teste priestorovej inteligencie. Začalo sa preto hovoriť o takzvanom Mozartovom efekte, názory vedcov a psychológov na tento fenomén sa však stále rôznili.
Mozartov efekt tiež testovali ako potenciálnu terapiu niektorých neuropsychiatrických porúch, napríklad u pacientov po mozgovej ischémii, mozgovej traumy alebo s Parkinsonovou chorobou. Tím vedcov a lekárov pod vedením Ivana Rektora sa preto pokúsil zistiť, aký vplyv má klasická hudba rôznych autorov na epileptické záchvaty pacientov. Porovnávali konkrétne Mozarta a jeho súčasníka Haydna.
Ide o skladby z toho istého obdobia a dalo sa predpokladať, že u epileptických poslucháčov nebudú vyvolávať rozdielne emočné reakcie. „Obe symfónie sme porovnávali kvôli testovaniu akustických vlastností, ktoré sa u týchto dvoch skladieb líšili,“ uviedol v tlačovej správe Rektor.
Do výskumu sa zapojilo 18 epileptických pacientov, ktorí mali v rámci predoperačnej prípravy v mozgu elektródy. Následne im výskumníci pustili Mozartovu sonátu pre dva klavíry, čo viedlo k znateľnému potlačeniu výbojov. Pri počúvaní začiatku Haydnovej symfónie síce došlo k potlačeniu výbojov u žien, ale naopak, k ich nárastu u mužov. Analýza akustických parametrov ukázala, že rozdielna reakcia je daná akustickými charakteristikami oboch skladieb a tiež rozdielnou reakciou mužov a žien na konkrétne parametre.
„Vplyv akustických vlastností hudby sa v niektorých aspektoch líši medzi mužmi a ženami. Muži sú viac senzitívni na disonanciu a vysokofrekvenčné oscilácie, ženy sú citlivejšie na energetické vlastnosti hudby. Ženy i muži reagujú rovnako na tonálnu kvalitu a rytmus. V inej (ešte nepublikovanej) štúdii vidíme, že aktivácia mozgu počúvaním hudby je vo väčšine mozgových oblastí rovnaká u mužov a žien, ale v niektorých oblastiach sú patrné menšie rozdiely,“ popísal Rektor.
Antiepileptický efekt počúvania hudby by v budúcnosti mohol slúžiť ako neinvazívna stimulačná liečebná metóda. Je ale potrebné upresniť parametre s terapeutickým účinkom, preto výskum v Centre pre epilepsiu vo Fakultnej nemocnici u svätej Anny a CEITEC Masarykovej univerzity naďalej pokračuje.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.