Dvojitá protilátka chráni pred mutáciami koronavírusu, overili českí vedci
Predklinické štúdie českých vedcov potvrdili, že protilátka, vyvinutá medzinárodným tímom je účinná na všetky hlavné mutácie koronavírusu.
Ilustračné foto.
Experimenty malo na starosti pracovisko z Parazitologického ústavu Biologického centra Akadémmie vied (AV) ČR a z Českého centra pre fenogenomiku v centre BIOCEV. O objave tímu vedcov zo Švajčiarska, USA, Talianska, Švédska a Českej republiky informoval prestížny vedecký časopis Nature.
Vedci overili, že tzv. dvojité prolitátky presvedčivo fungujú proti všetkým trom doteraz známym dominantným mutáciám vírusu – britskej, juhoafrickej i brazílskej. Prekvapivým zistením bolo, že koronavírus dokáže mutovať naozaj veľmi rýchlo – v laboratóriu sa stal odolným voči štandardným monoklonálnym protilátkam už za dva dni. Dobrou správou je, že proti novo vyvinutej dvojitej protilátke mutovať nedokázal.
Dvojitú, čiže bišpecifickú protilátku vyvinuli švajčiarski vedci z Biomedicínskeho výskumného ústavu v Bellinzona (Institute for Research in biomedicíny). Ako základ použili rôzne protilátky z krvi pacientov, ktorí prekonali covid-19.
Neskutočne rýchle mutácie
Tieto prirodzené protilátky sa bežne používajú pri liečbe pacientov, majú ale veľkú slabinu – vírus proti nim dokáže získať odolnosť, a liečba potom neúčinkuje.
„U kontrolných myší, ktoré sme liečili len touto monoklonálnou protilátkou, vírus neskutočne rýchlo mutoval a stal sa rezistentný už o dva dni. To nikto nečakal a ani predtým nepozoroval. Je to veľký výkričník z hľadiska používania protilátok proti covidu-19,“ hovorí Daniel Růžek z Parazitologického ústavu BC AV ČR a Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva, ktorý viedol predklinickú štúdiu. Z tohto dôvodu je potrebné používať zmesi rôznych protilátok, čo je však produkčne zložité a drahé.
Práve preto švajčiarski vedci vytvorili bišpecifickú protilátku, v ktorej spojili dve prirodzené protilátky do jednej molekuly. Prinieslo to niekoľko nesporných výhod. Jednak táto molekula nahrádza drahú zmes prirodzených protilátok za zlomok nákladov, čo z nej robí ideálneho kandidáta pre liečbu aj v chudobnejších oblastiach sveta. Jednak molekula cieli súčasne na dve nezávislé miesta v štruktúre vírusu, čo mu bráni uniknúť útoku, ale aj mutovať, a tak vykazuje bišpecifická protilátka vysokú účinnosť.
„Vieme, že naša protilátka funguje na všetky tri dominantné mutácie vírusu – britskú, juhoafrickú i brazílsku. Na základe štruktúrnych modelácií možno predpokladať, že bude účinná aj na ďalšie minoritné mutácie,“ uvádza Daniel Růžek a dodáva, že je nepravdepodobné, aby vírus novo zmutoval na oboch dvoch miestach, kam bišpecifická protilátka mieri, a súčasne si zachoval schopnosť byť plne virulentný.
Navyše, ako preukázali testy, bišpecifickú protilátku možno použiť tak na liečbu nakazeného pacienta, ako aj preventívne, podobne ako očkovanie, pričom ochrana je okamžitá a môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Výnimočné myšie modely
Úspech predklinického testovania bolo možné dosiahnuť predovšetkým vďaka unikátnemu myšiemu modelu, ktorý špeciálne pre infekciu SARS-CoV-2 vyvinuli vedci z Českého centra pre fenogenomiku, národnej výskumnej infraštruktúry v centre BIOCEV.
„Bežnú laboratórnu myš totiž koronavírus nenapadá a nemožno ju tak na výskum použiť. Keďže vhodný model na štúdium infekcie a terapie nebol dostupný, vyvinuli sme model na novom princípe, využívajúci AAV-vektor (podobný ako u niektorých vakcín), ktorý vnesie do experimentálneho zvieraťa práve hACE, ktorý je vstupnou bránou koronavírusu do bunky. Model je pomerne unikátny aj ekonomický a veľmi dobre reprezentuje ťažké prípady choroby, ktoré pozorujeme u človeka,“ vysvetľuje vedúci fenogenomického centra Radislav Sedláček.
Vysoká účinnosť a celková charakteristika novej bišpecifickej protilátky sú kľúčovým argumentom pre začatie klinickej štúdie u ľudí. Výskumné konzorcium už v súčasnosti vedie rokovania s potenciálnym farmaceutickým partnerom.
Na predklinickej štúdii sa okrem Biologického centra AV ČR v Českých Budějoviciach a Českého centra pre fenogenomiku vo Vestci pri Prahe podieľali Výskumný ústav veterinárneho lekárstva v Brne, Ústav organickej chémie a biochémie v Prahe a Vojenský zdravotný ústav v Těchonín.
Zdroj: Leona Matušková, Divízia vonkajších vzťahov SSC AV ČR, v spolupráci s Danielou Procházkovou z Biologického centra AV ČR a Petrom Solilemom z centra BIOCEV
Súvisiace články
Človek | pred 5 rokmi | 1
Psychický stav môže ovplyvniť očkovanie proti covidu
Človek
|
pred 5 rokmi
|
5
Organizmus prezývaný blob poletí s astronautmi na ISS
Technológie
|
pred 5 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.