Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Denisovania žijú v génoch obyvateľov Melanézie
Gény denisovanov a neandertálcov sa zachovali v DNA súčasných obyvateľov tichomorskej Melanézie a vedci dúfajú, že sa im vďaka tomu podarí získať nové informácie o počiatkoch vývoja ľudí.
Kúsok kosti z prsta, vďaka ktorému sa podarilo analyzovať DNA denisovanov.
Denisovania boli vzdialení príbuzní neandertálcov, no o ich existencii sa ešte pred desaťročím ani nevedelo. Pomohla až genetická analýza kúska kosti z prsta, ktorú sa podarilo nájsť na ruskej Sibíri. Neskôr sa našli ešte dva zuby a to je zhruba všetko. Vedci sa preto pri pátraní o ich živote musia spoliehať na lúštenie DNA.
„Myslím si, že praľudia, neandertálci a denisovania sa radi túlali. A štúdie ako je táto nám pomáhajú odhaliť, kam sa až dostali,“ povedal Benjamin Vernot z Washingtonovej univerzity. „Denisovania sú jediní príbuzní súčasných ľudí, o ktorých vieme viac skúmaním ich génov, než ich fosílií,“ pridal sa Joshua Akey, ktorý je spoluautorom štúdie zverejnenej v žurnále Science.
Analýza DNA ukázala, že najviac denisovských génov v sebe nosia súčasní obyvatelia súostrovia Melanézia. Patria tam napríklad ostrovy Fidži, Nová Kaledónia, Vanuta či Timor. Ich obyvatelia majú v sebe dve až štyri percentá génov od denisovanov.
Kde sa predkovia ľudí mohli stretnúť s denisovanmi, je stále predmetom debát.
Najpravdepodobnejšie je, že denisovania sa rozšírili až do východnej Ázie. Praľudia s denisovskými a neandertálskymi predkami sa tam s nimi mohli stretnúť a neskôr osídliť aj tichomorské ostrovy. „Niektoré gény od denisovanov a neandertálcov pomohli praľuďom prežiť a rozmnožovať sa,“ myslí si Akey. Vedci napríklad zistili, že vďaka niektorým týmto génom získali posilnenú imunitu voči lokálnym patogénom a chorobám.
Niektorí vedci sa dokonca nazdávajú, že denisovské gény prispeli aj k rozvoju jazyka, mozgu aj funkcií neurónov. „Sú to zaujímavé oblasti DNA, no ešte nás čaká mnoho práce, aby sme lepšie pochopili genetické rozdiely medzi ľuďmi, denisovanmi a neandertálcami,“ uviedol Vernot.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.