Zima je zdraviu a životu nebezpečnejšia ako horúčavy
Chladné počasie je zdraviu a životu oveľa nebezpečnejšie ako horúce dni. Zistil to medzinárodný tím vedcovajúci 74 miliónov úmrtí v 13 krajinách sveta medzi rokmi 1985 až 2012. Mierne vychýlenie teplôt od priemeru je pritom prekvapujúco nebezpečnejšie ako teplotné extrémy.
Štúdiu zverejnenú v aktuálnom čísle lekárskeho odborného časopisu The Lancet vypracoval vedecký tím pod vedením Antonia Gasparriniho z londýnskeho Inštitútu pre výskum hygieny a tropických chorôb. Tím dával údaje o úmrtí do súvislosti s ideálnou teplotou v tej-ktorej krajine. Chladnejšie počasie pritom mohlo za úmrtia ľudí dvadsaťnásobne častejšie ako nadmerné teplo.
Podľa autorov ide o dosiaľ najrozsiahlejšiu štúdiu zaoberajúcu sa súvislosťami medzi teplotou a zdravím. Európu v analýze zastupovali Taliansko, Španielsko, Švédsko a Británia. Iní vedci však varovali pred príliš nekritickým prijímaním výsledkov štúdie. Tá totiž vraj nezohľadnila faktory, ako sú vek, zdravotný stav, majetnosť ľudí alebo znečistenie ovzdušia.
Prílišné teplo zaťažuje predovšetkým srdce a krvný obeh. Nadmerná zima zase podľa vedcov prináša navyše riziko ochorenia dýchacích ciest a oslabenie imunity. Zima bola podľa štúdie zodpovedná za 7,29 percenta úmrtí, zatiaľ čo teplo za 0,42 percenta. Extrémne teploty – či už mrazy, alebo horúčavy – pritom boli príčinou relatívne malého počtu úmrtí. Väčšina úmrtí súvisiacich s počasím nenastala v príliš horúcich, ale hlavne v príliš chladných dňoch.
Napríklad v Madride najčastejšie títo ľudia umierali pri ôsmich stupňoch Celzia, druhá najnebezpečnejšia teplota bola 25 stupňov. Extrémne teploty, okolo nuly a nad 30 stupňov na úmrtnosť nemali veľký vplyv. Ideálna teplota pre zdravie v Španielsku je podľa zhromaždených dát 22 stupňov.
Gasparrini a jeho spolupracovníci sa domnievajú, že zdravotné systémy by nemali ako riziko vnímať iba extrémne teploty. Pred ich častejším výskytom však varujú klimatológovia. Napríklad len v roku 2003 zomreli počas vlny horúčav v Európe desaťtisíce ľudí.
Súvisiace články
Domáce | pred 11 rokmi | 1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.