Cez víkend spíme o hodinu kratšie, zmena času sa blíži. Na stole sú návrhy na koniec striedania letného a zimného času
V marci nás opäť čaká zmena času, ktorá je na Slovensku aj v mnohých ďalších európskych krajinách každoročnou súčasťou kalendára. V noci zo soboty 28. marca na nedeľu 29. marca sa čas posúva dopredu o jednu hodinu. Prechádza sa tak zo zimného na letný čas.
Užitočná pravda: Prečo vám koberec môže zachrániť zdravie? A biela farba spôsobuje migrénu?
Väčšinu svojho života trávime v interiéroch, ktoré sme si zvykli vnímať len ako estetickú kulisu. Martina Uhrinová, predsedníčka Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov, však v novom podcaste búra mýty o modernom bývaní.
Posunutie hodiniek o hodinu dopredu znamená, že ráno bude o niečo tmavšie, ale večer budeme mať viac denného svetla. Práve dlhšie svetlé večery sú jedným z hlavných dôvodov, prečo bol letný čas zavedený.
Zmena času sa opakuje každý rok, no pravidelne sa objavujú diskusie o tom, či by sa mala v budúcnosti zrušiť. Zatiaľ však stále platí, že na jar si hodinky posúvame o hodinu dopredu a na jeseň späť.
Letný čas 2026
Aj v roku 2026 nás čaká pravidelná jarná zmena času. Na Slovensku sa prechod zo zimného na letný čas uskutoční v noci zo soboty 28. marca na nedeľu 29. marca. Presne o 2:00 hodine ráno sa hodiny posunú o jednu hodinu dopredu, teda na 3:00. V praxi to znamená, že noc bude o hodinu kratšia.
Posun času je tradične spojený s príchodom jari. Hoci mnohých ľudí nepoteší, že budú spať o hodinu menej, výhodou sú dlhšie svetlé večery. S príchodom jari sa postupne predlžujú aj dni. Po jarnej rovnodennosti, ktorá je 20. marca, pribúda každý deň niekoľko minút svetla, takže večer sa stmieva neskôr a noci sa skracujú. Je to jeden z najviditeľnejších znakov, že zima sa končí a prichádza jar.
Zmena času má aj svojich kritikov. Niektorí ľudia s ňou nesúhlasia, pretože podľa nich narúša prirodzený denný rytmus človeka. Posun o jednu hodinu môže spôsobiť únavu, problémy so spánkom alebo horšiu koncentráciu, najmä v prvých dňoch po zmene. Preto sa aj dnes vedú diskusie o tom, či by sa zmena času nemala v budúcnosti zrušiť.
EÚ ešte v roku 2018 navrhla zrušiť zmenu času
Európska únia sa otázkou zmeny času zaoberá už dlhšie. Európska komisia v septembri 2018 navrhla ukončiť pravidelné striedanie letného a zimného času v celej EÚ. Podľa návrhu by si každá krajina mohla sama vybrať, či chce používať trvalo letný alebo zimný čas.
K tomuto kroku viedla aj veľká verejná diskusia. Európska komisia preto pripravila verejnú konzultáciu, do ktorej sa zapojilo približne 4,6 milióna ľudí. Až 84 % z nich podporilo zrušenie pravidelnej zmeny času, zatiaľ čo 16 % bolo za jej zachovanie.
Komisia zároveň upozornila, že je dôležité, aby krajiny Európskej únie mali v tejto oblasti spoločné pravidlá. Rozdielne časy by totiž mohli spôsobovať problémy, napríklad v doprave alebo pri fungovaní spoločného trhu. Napriek týmto návrhom sa však zmena času v Európe zatiaľ stále používa.
Letný čas a šetrenie energií
Letný čas sa v európskych krajinách začal používať už v minulom storočí. Zaviedol sa najmä preto, aby sa lepšie využilo denné svetlo a šetrila energia. V minulosti to bolo dôležité napríklad počas vojen alebo v období ropnej krízy v 70. rokoch 20. storočia.
Postupom času sa však ukázalo, že jednotlivé krajiny menia čas v rôznych termínoch. To spôsobovalo problémy napríklad v doprave, obchode alebo pri cestovaní medzi štátmi. Európska únia preto začala pravidlá postupne zjednocovať. Od roku 2001 platí smernica, podľa ktorej všetky členské štáty prechádzajú na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu.
V rámci Európskej únie sa dnes používajú tri hlavné časové pásma. Írsko a Portugalsko patria do západoeurópskeho času. Väčšina krajín, vrátane Slovenska, používa stredoeurópsky čas. Niektoré štáty, napríklad Fínsko, Grécko alebo Rumunsko, majú východoeurópsky čas.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.