Európa vyhadzuje tony potravín, ktoré by sa dali ešte zjesť. Slovensko nie je výnimka. Domácnosti sú najväčším vinníkom plytvania

Najčastejšie za tým stojí zlé plánovanie nákupov, nesprávne skladovanie potravín alebo to, že ľudia zbytočne vyhadzujú jedlo po uplynutí dátumu spotreby, hoci je ešte v poriadku.

Plytvanie potravinami sa netýka len domácností, ale aj reštaurácií, obchodov a výrobcov. Tento problém má vážny dosah na životné prostredie aj ekonomiku. Zbytočne sa spotrebúva energia, voda a suroviny, ktoré mohli byť využité efektívnejšie.

Plytvanie potravinami v Európskej únii

Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v roku 2023 v krajinách Európskej únie vyhodilo v priemere okolo 130 kilogramov potravín na jedného človeka. Celkové množstvo odpadu tak dosiahlo približne 58 miliónov ton, čo je o niečo viac ako rok predtým. Do týchto čísel sa započítava aj odpad, ktorý prirodzene nie je určený na konzumáciu, napríklad šupky, kosti či škrupiny.

Najväčšia časť potravinového odpadu vzniká v domácnostiach, kde sa vyhodí viac než polovica všetkého jedla. Ide približne o 69 kilogramov na osobu ročne. Zvyšok pochádza z rôznych častí potravinového reťazca: z výroby, poľnohospodárstva, reštaurácií a obchodov. Spolu tak tieto sektory vytvárajú takmer polovicu všetkého potravinového odpadu v Európskej únii.

EÚ sprísňuje boj proti plytvaniu jedlom

Európska únia chce znížiť množstvo potravín, ktoré končia v koši, a preto stanovila nové ciele, ktoré majú krajiny EÚ splniť do roku 2030. V septembri 2025 ich schválil Európsky parlament ako záväzné opatrenia pre všetky členské štáty, informujú na oficiálnom portáli Európskeho parlamentu.

Podľa údajov z roku 2022 sa najviac potravín na osobu vyhodilo na Cypre, v Dánsku a v Grécku. Naopak, najmenej potravinového odpadu vytvorili Španielsko, Slovinsko a Chorvátsko.

Plytvanie jedlom nie je len morálny problém, ale aj environmentálny a ekonomický. Každá potravina, ktorá skončí v odpade, znamená zbytočne spotrebovanú vodu, energiu aj prírodné zdroje. Odhaduje sa, že takýto odpad tvorí približne 16 % emisií.

Straty sa však netýkajú len životného prostredia, ale aj peňaženiek ľudí a firiem. Domácnosti utrácajú za potraviny, ktoré nakoniec nevyužijú, a výrobcovia či obchodníci prichádzajú o zisky. Každý rok prichádza Európska únia o potraviny v hodnote okolo 132 miliárd eur. Navyše, ďalších viac než 9 miliárd eur sa minie na ich zber a likvidáciu.

Potravinový odpad v Európe: Najviac plytvajú domácnosti

Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v roku 2023 v Európskej únii vyhodilo približne 58,2 milióna ton potravín. Viac než polovica tohto množstva pochádzala z domácností, ktoré sú dlhodobo najväčším zdrojom odpadu.

Z aktuálnej tabuľky vyplýva, že Slovensko vyprodukovalo približne 526 000 ton potravinového odpadu, z čoho až 350 000 ton vzniklo v domácnostiach. To znamená, že približne dve tretiny všetkého odpadu pochádzajú priamo z našich chladničiek a kuchýň.

Porovnanie so susednými krajinami:

• Česko v roku 2023 vyprodukovalo viac ako 1 milión ton potravinového odpadu, z čoho približne 460 000 ton pochádza z domácností
• Poľsko zaznamenalo celkovo 4,6 milióna ton odpadu, pričom viac než 2,5 milióna ton vytvorili domácnosti
• Maďarsko vyprodukovalo približne 846 000 ton potravinového odpadu, z toho 594 000 ton vzniklo v domácnostiach
• Rakúsko evidovalo okolo 1,18 milióna ton odpadu, pričom približne 638 000 tonami vzniklo v domácnostiach

Z týchto čísel je zrejmé, že vo všetkých krajinách strednej Európy platí rovnaký trend, a to, že najviac odpadu vzniká v domácnostiach.