Objavili, čo môže zabrániť demencii. Alzheimer má nového nepriateľa. Vedci z Harvardu odhalili potenciál bežného kovu, čo sa používa aj ako liek
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie príčiny demencie a postihuje milióny ľudí na celom svete. Ide o progresívne neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnej strate pamäti alebo aj k zhoršovaniu kognitívnych schopností. Najčastejšie sa objavuje u ľudí nad 65 rokov, no prvé príznaky sa môžu objaviť aj skôr.
Video
Odborník na výživu: Škodí káva zdraviu, alebo je to superpotravina?
Vedci z Harvardskej lekárskej fakulty teraz prišli so zaujímavým zistením. Po takmer desiatich rokoch výskumu sa vedcom podarilo potvrdiť dôležitú úlohu bežného kovu, ktorý sa už roky využíva v medicíne. Ukazuje sa, že by mohol mať aj ochranný účinok pre ľudský mozog.
Prekvapivé zistenia vedcov z Harvardu
Lítium je známe najmä ako liek na stabilizáciu nálady. Používa sa pri bipolárnej poruche či depresii. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) ho oficiálne schválil v roku 1970, no lekári ho využívali na liečbu psychických problémov už takmer celé storočie predtým, poukázal na to portál CNN.
Najnovšie výskumy ukázali, že lítium sa v malých množstvách prirodzene nachádza aj v našom tele a naše bunky ho potrebujú na správne fungovanie, podobne ako vitamín C či železo. Vedci zároveň zistili, že môže mať dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravého mozgu.
„Väčšina ľudí si spája lítium s psychiatrickou liečbou. Naša štúdia po prvýkrát ukazuje, že prirodzene sa vyskytujúce lítium zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia mozgu počas starnutia – dokonca aj v koncentráciách, ktoré sú oveľa nižšie ako tie, ktoré sa používajú v klinickej psychiatrii,“ uviedli pre zahraničný portál Newsweek autori štúdie Bruce Yankner a Liviu Aron .
Vedci k týmto zisteniam dospeli na základe pokusov na myšiach. Zároveň skúmali vzorky ľudského mozgového tkaniva a krvi od ľudí s rôznou úrovňou duševných schopností.
Výskumníci z Harvardu a univerzity Rush zistili, že nedostatok lítia v strave myší vyvolal v mozgu zápal a zmeny spojené s rýchlejším starnutím.
Niektoré myši boli vyšľachtené tak, aby mali sklony k vzniku Alzheimerovej choroby. Nízky príjem lítia u nich urýchlil tvorbu škodlivých bielkovín v mozgu, čo zhoršilo pamäť.
„U ľudí, ktorí začínajú pociťovať stratu pamäti, tzv. mierne kognitívne zhoršenie, sa lítium zachytáva amyloidnými plakmi – čím sa jeho dostupnosť znižuje práve vtedy, keď je najviac potrebné na ochranu pred zápalom a neurodegeneráciou. Tým sa vytvára začarovaný kruh zhoršujúcej sa patológie, ktorý urýchľuje priebeh choroby a stratu pamäti,“ informovali vedci.
Nový pohľad na lítium
Doterajšie liečby zamerané na beta-amyloid, látku tvoriacu škodlivé plaky v mozgu, väčšinou nedokážu obnoviť stratenú pamäť. Dokážu len mierne spomaliť zhoršovanie stavu. Vedci teraz prichádzajú s novou myšlienkou, a to, že za rozvojom Alzheimerovej choroby by mohol byť nedostatok lítia v tele.
Staršie výskumy ukázali, že v oblastiach, kde sa nachádza väčšie množstvo lítia, sa vyskytuje menej prípadov demencie. To dáva nádej, že lítium by sa mohlo v budúcnosti využiť na liečbu Alzheimerovej choroby ako celku.
Vedci skúmali rôzne formy lítia a našli jednu, a to orotát lítny. Ten sa neviaže na škodlivý beta-amyloid. Keď tento prípravok podali myšiam s príznakmi Alzheimerovej choroby, stav sa výrazne zlepšil. Znížilo sa množstvo plakov aj zhlukov tau proteínu, ktoré bránili správnemu fungovaniu mozgu. Myši po liečbe dokázali znova prechádzať bludiská a rozpoznávať nové predmety, zatiaľ čo tie, ktoré dostávali placebo, žiadne zlepšenie nemali.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.