Zľavy pre starších ľudí? Pripravuje sa nový koncept, mal by sa podobať na systém v Nemecku alebo Rakúsku
Zľavy pre seniorov na Slovensku vznikli ako nástroj na zníženie sociálnych dopadov nízkych dôchodkov. Pôvodne išlo najmä o zľavnené cestovné a lacnejší vstup do kultúrnych inštitúcií, no postupne sa ich paleta rozšírila o sociálne dávky, znížené poplatky a rôzne komerčné benefity.
Video
UŽITOČNÁ PRAVDA - Slovenská pošta prechádza zmenami. Ako vybavíte poštové záležitosti bez nutnosti návštevy pobočky?
Dnes však čelíme situácii, keď počet starších ľudí výrazne rastie a systém podpory sa bude musieť prispôsobiť novým výzvam. Ako budú vyzerať zľavy v budúcnosti? A ako je na tom Slovensko v porovnaní so zahraničím?
Podľa prognóz Štatistického úradu bude mať Slovensko v roku 2050 až 30 % obyvateľov vo veku nad 65 rokov. Už dnes sú dôchodcovia skupinou, ktorá najviac trpí dôsledkami inflácie, vysokých cien potravín, bývania a energií. Zľavy sú tak nielen sociálnym nástrojom, ale aj spôsobom, ako podporiť aktívne starnutie. Moderné prístupy však hovoria o tom, že zľavy nestačí len poskytovať, ale je nutné ich digitalizovať, personalizovať a zjednodušiť ich dostupnosť.
V niektorých slovenských mestách sa objavujú prvé lastovičky. Napríklad Bratislava v spolupráci s aplikáciou SOM zaviedla digitálny mestský pas pre seniorov, ktorý kombinuje zľavy na kultúru, MHD, šport a mestské služby do jednej elektronickej karty. Seniori tak nemusia nosiť viacero preukazov a nemusia opakovane dokladovať svoj vek – stačí jedna registrácia. V iných mestách zatiaľ dominuje papierová forma, čo pre niektorých seniorov predstavuje bariéru.
Digitalizácia však nemá len výhody. Mnohí seniori stále nemajú prístup k internetu alebo nevedia pracovať s mobilnými aplikáciami. Preto vznikajú aj projekty, ktoré kombinujú on-line systém s osobným poradenstvom. Príkladom je Projekt Senior Friendly, ktorý sa testoval v Trnave a jeho cieľom bolo vytvoriť „seniorského sprievodcu“ – dobrovoľníka, ktorý seniorovi pomôže nielen s vybavením príspevkov, ale aj so zorientovaním sa v ponuke výhod v meste.
Jedným z nových trendov je aj spoločenské oceňovanie seniorov ako zákazníkov. Firmy si čoraz viac uvedomujú, že starší zákazníci sú lojálni, majú stabilný príjem a často preferujú kvalitu pred cenou. Práve preto sa objavujú aj také zľavy, ktoré nesú prívlastok „šité na mieru“ – napríklad banky ponúkajú účty bez poplatkov nad 62 rokov, niektoré optiky majú zvýhodnené ceny na multifokálne sklá pre dôchodcov, mobilní operátori dávajú zľavy na volania, ktoré reflektujú nižšiu dátovú spotrebu, no vyššiu potrebu telefonovania.
Porovnanie so zahraničím
Zaujímavé sú aj príklady zo zahraničia. Napríklad v Rakúsku existuje tzv. Seniorenpass, ktorý oprávňuje držiteľa nielen na zľavy v doprave, ale aj na vstupy do múzeí, kúpeľov, zoo, ba dokonca aj na právne poradenstvo či daňové úľavy. V Nemecku je rozšírená iniciatíva Generationenkarte – karta pre starších aj ich rodinných príslušníkov, ktorá podporuje medzigeneračnú solidaritu a umožňuje výhodné vstupy pre viacero vekových kategórií naraz.
Vo Fínsku zase funguje systém tzv. aktívneho dôchodku, kde štát podporuje zapojenie seniorov do dobrovoľníctva, komunitných aktivít a vzdelávania – ako odmenu dostávajú zľavy na služby, knihy, jazykové kurzy alebo kurz sebaobrany. Cieľom je udržiavať duševnú aj fyzickú kondíciu starších ľudí čo najdlhšie a zároveň znižovať ich osamelosť.
Na Slovensku sa o podobných konceptoch zatiaľ len diskutuje, ucelený koncept je len v štádiu príprav. Niektoré samosprávy však idú príkladom a zľavy podobné ako v zahraničí už ponúka – mesto Levice spustilo zľavový program pre seniorov v spolupráci s miestnymi podnikateľmi, kde držitelia karty seniora získavajú zľavy v reštauráciách, kaderníctvach, opravovniach obuvi či pri nákupe potravín. Podobný model sa pripravuje aj v Poprade a Trenčíne.
Dôležité je, že budúcnosť zliav nie je len v ich výške, ale v ich jednoduchosti a férovosti. Zľava, ktorú si senior nevie uplatniť pre byrokraciu, ako keby ani neexistovala. Preto by sa pri tvorbe akýchkoľvek benefitov mal klásť dôraz na prehľadnosť, informovanie a ľudskú pomoc pri vybavovaní. Zároveň treba povedať, že samotní seniori môžu byť aktívnejší – informovať sa, zapájať sa do skupín, ktoré lobujú za ich potreby, alebo sa stať členmi združení, ktoré vyjednávajú výhodnejšie podmienky s firmami aj so samosprávami. Dobrým príkladom je spomínaná Jednota dôchodcov Slovenska, ktorá má už niekoľko rokov vytvorený Katalóg výhod, dostupný na jej webe i v tlačenej forme.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.