Najnovšie

Budeme vďaka zdravému životnému štýlu žiť bez chorôb?

Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, ale priemerná dĺžka „zdravého života“ len 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci únie za nami umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. Slovensko sa tak spolu s týmito krajinami podľa Eurostatu nachádza na konci rebríčka dožívania v zdraví.

2.7.2019 06:00
odoberať
Google News
zdieľať
seniori, dôchodcovia, hojdačka
Foto: SHUTTERSTOCK
Nakupovanie, starostlivosť o záhradu, chôdza: tieto činnosti môžu tiež pomôcť, okrem iného udržať si aj v starobe dobrú pamäť.

Tieto negatívne štatistiky sa rozhodli zmeniť vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a z Viedenskej univerzity, ktorí chcú zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle, ktorý spolu so stravou a pohybom prispieva k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia. Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom, predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. „Práve preto je nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii,“ hovorí zodpovedná riešiteľka projektu za slovenskú stranu Jana Muchová z Univerzity Komenského.

Výsledkom projektu Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv niektorých proteínov, vitamínu D a omega-3 mastných kyselín, ako aj fyzickej aktivity na zdravie seniorov. V spolupráci s vedcami z Viedenskej univerzity sa budú stanovovať markery starnutia na úrovni experimentálnych modelov a na humánnej úrovni. „Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej a orgánovej úrovni a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín,“ opisuje výskum Jana Muchová. Vo Viedni rozbiehajú druhú humánnu štúdiu. V prvej sledovali vplyv konzumácie proteínov v kombinácii s cvičením na zdravotný stav seniorov a v súčasnosti sa realizuje štúdia vplyvu vitamínu D a pohybu na vybrané markery starnutia.

Skutočnosť, že nikdy nie je neskoro začať s pohybom, potvrdzuje aj štúdia vedcov z Národného ústavu pre výskum rakoviny v americkom Bethesde. Aby vedci zistili, akým spôsobom cvičenie ovplyvňuje zdravie v rôznych vekových kategóriách, zhromažďovali údaje o 315 000 dospelých Američanoch vo veku od 50 do 70 rokov. Analyzovali ich návyky a počet hodín venovaných pohybu v rôznych obdobiach života, píše sa v správe ČTK. „Väčšina štúdií, ktoré sme až doteraz uskutočnili, sa sústreďovala na úžitok z fyzickej aktivity v krátkych časových úsekoch a predovšetkým v dospelosti. V prvej štúdii sme sa snažili skúmať, ako môže byť fyzická aktivita v rôznych fázach života spájaná s rizikom úmrtia,“ uviedli vedci.

Účastníci štúdie, ktorí boli celý život fyzicky aktívni, mali riziko predčasného úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nikdy necvičili, nižšie o 29 až 36 %. „V tejto práci bol demonštrovaný úžitok pohybu, pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby a nádory. Najdôležitejším výsledkom je to, že začať s pohybom v dospelosti znamená ten istý prínos, ako keď s ním začneme v mladosti. Preto nie je nikdy neskoro začínať,“ uviedol Marco Scorc, poradca Talianskej federácie športovej medicíny.

Nakupovanie, starostlivosť o záhradu, chôdza: tieto činnosti môžu tiež pomôcť, okrem iného udržať si aj v starobe dobrú pamäť. Podľa výskumu zverejneného na stránkach časopisu Americkej neurologickej akadémie Neurology sa ukázalo, že aj pohyb v domácnosti môže mať na mozog ochranný vplyv a brániť rozvoju demencie. Prečo robí pohyb mozgu tak dobre? „Túto súvislosť môžeme vysvetliť tým, že fyzická aktivita zlepšuje okysličovanie mozgu,“ povedal Antonio Sgadari, geriater z nadácie Agostino pri poliklinike Gemelli v Ríme. Aj u veľmi starých ľudí, ktorí zaradili do svojho denného programu trochu pohybu, sa ukazuje, že sa im zlepšili niektoré kognitívne schopnosti.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy