Slovensko vymiera a s ním aj naše dôchodky. Skryté dôvody, pre ktoré sa Slovenky boja zakladať rodiny a ako to ovplyvňuje naše peňaženky
Nedostupnosť bývania, geopolitická neistota, ale aj kultúrne zmeny, rodová stereotypizácia či ekonomické faktory. To všetko sú dôvody, pre ktoré mladí ľudia odkladajú rodičovstvo. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR sa na Slovensku v minulom roku narodilo historicky najmenej detí od konca druhej svetovej vojny.
Video
Návod krok za krokom, ako tento rok funguje rodičovský dôchodok
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová vysvetľuje, ako správne vyplniť daňové priznanie, aby vaši rodičia dostali to, na čo majú nárok.
Zdroj:
TV Pravda
Tento trend predstavuje vážnu výzvu nielen z pohľadu demografie, ale aj dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Riešením situácie je kombinácia systémových zmien sprevádzaná zavadzaním princípov rodovej rovnosti, ako aj individuálnej finančnej zodpovednosti prostredníctvom celoživotného investovania.
Slovenský dôchodkový systém je založený na priebežnom financovaní, čo znamená, že ekonomicky aktívni ľudia odvádzajú príspevky do Sociálnej poisťovne, ktorá ich následne prerozdeľuje súčasným dôchodcom. V súčasnosti pripadajú na jedného dôchodcu približne traja pracujúci. Podľa odhadov sa však tento pomer v priebehu nasledujúcich 30 rokov z dôvodu horšej demografie zníži na približne 1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu.
Financie a kultúrne zmeny brzdia rodičovstvo
Príčin nízkej pôrodnosti je viacero. Okrem ekonomických faktorov zohrávajú dôležitú úlohu aj kultúrne a spoločenské zmeny. Pri rozhodovaní o rodičovstve je potrebné vnímať širší kontext, najmä z pohľadu žien. Významným faktorom zostávajú pretrvávajúce rodové stereotypy a nerovnomerné rozdelenie očakávaní v rodine aj v pracovnom živote.
„Ženy čelia tlaku zosúladiť kariéru s primárnou starostlivosťou o deti a domácnosť, pričom podpora zo strany partnerov či spoločnosti často zaostáva. Tento nesúlad medzi očakávaniami voči ženám a mužom, ako aj obavy zo spomalenia kariéry či finančnej závislosti, vedú mnohé ženy k odkladaniu alebo prehodnocovaniu rozhodnutia mať deti,“ uvádza Linda Gáliková, vedúca PR vo Finaxe.
Okrem kultúrnych faktorov zohrávajú významnú úlohu aj ekonomické dôvody. Najviac vypuklým problémom je nedostupnosť bývania, čo je prekážkou k osamostatneniu sa, a tým aj k založeniu vlastnej rodiny.
„Za posledných 20 rokov sa priemerná cena nehnuteľností na meter štvorcový zvýšila o 226 %, zatiaľ čo priemerná mzda vzrástla len o 182 %. Ceny bývania tak rástli o 16 % rýchlejšie než príjmy. V kombinácii so splácaním hypoték alebo vysokým nájomným, geopolitickou neistotou a rastúcimi cenami energií a palív klesá motivácia mladých párov zakladať rodiny. Rodičovstvo preto často odkladajú a rozhodujú sa pre menej detí,“ konštatuje Timur Blentič, analytik Finaxu.
Štát síce disponuje nástrojmi, ako sú daňové úľavy či rodičovské dávky, no prirodzený úbytok obyvateľstva pretrváva od roku 2021, čo naznačuje, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné. Kým výdavky na podporu seniorov dlhodobo rastú, podpora mladých rodín, najmä v oblasti dostupného bývania, zaostáva. Vyrovnanie tejto nerovnováhy napríklad cielenou pomocou pri prvom bývaní alebo výraznejšími daňovými úľavami viazanými na počet detí by mohlo podľa Blentiča priniesť efektívnejšie výsledky než plošné zvyšovanie dávok.
Na druhej strane však dodáva, že v zahraničí často ani štedrejšia rodinná politika nedokázala pokles pôrodnosti zastaviť. Preto je nevyhnutné, aby bola podporená aj individuálnymi riešeniami. Dôležitou súčasťou môže byť aj postupné zavádzanie princípov rodovej rovnosti v domácnostiach.
Štát dôchodok nezachráni, treba investovať
Pokles pôrodnosti pritom priamo ohrozuje budúcu pracovnú silu, ktorá financuje dôchodkový systém. Pre dnešných tridsiatnikov to znamená nielen pravdepodobne neskorší odchod do dôchodku, ale aj nižšie dôchodkové dávky. Štátny dôchodok preto v budúcnosti nebude postačovať na udržanie súčasnej životnej úrovne. Na túto situáciu by mali reagovať aj samotní jednotlivci. Spoliehať sa výlučne na štát podľa odborníkov nebude do budúcnosti postačovať.
„Ľudia by mali začať myslieť na dôchodok čo najskôr a nespoliehať sa len na štát. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako si zabezpečiť dôstojný dôchodok je pre bežného človeka pravidelné a dlhodobé pasívne investovanie, napríklad prostredníctvom indexových ETF fondov. Aj menšie sumy investované dlhodobo môžu výrazne pomôcť udržať životnú úroveň v dôchodku,“ uzatvára Gáliková.
Pokles pôrodnosti tak predstavuje nielen demografickú výzvu, ale aj ekonomickú realitu, na ktorú bude musieť reagovať štát aj jednotlivci. Kombinácia systémových zmien a individuálnej finančnej zodpovednosti bude kľúčová pre zvládnutie tejto situácie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.