Posledný odpracovaný rok sa do dôchodku nepočíta ako ostatné odrobené obdobie. A čo škola, vojna či PN-ka? Čo všetko sa vám započíta a kedy vám hrozí nižšia penzia?

O tomto období by mala mať informácie Sociálna poisťovňa. Ak ich nemá, môžete predložiť doklady, ktorými dokážete chýbajúce údaje, a ak ich nemáte k dispozícii, pomôže vám poisťovňa. Čo všetko sa teda do odpracovaných rokov počíta a ktoré obdobia sa neberú do úvahy? Prečo sa niekomu započítava stredná či vysoká škola a inému nie? A čo ak bol PN alebo poberal invalidný dôchodok?

Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. Ak však poistenec dôchodkový vek dosiahol v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, na vznik nároku na starobný dôchodok stačí, ak získal aspoň 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vzorec na výpočet dôchodku je jednoduchý. Za každý rok dôchodkového poistenia sa najprv vypočíta osobný mzdový bod. Ten sa vynásobí počtom odpracovaných rokov a následne aktuálnou dôchodkovou hodnotou.

Posledný odpracovaný rok

Pri výpočte dôchodku Sociálna poisťovňa postupuje podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. Obdobím dôchodkového poistenia je: obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obdobie poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, ak invalidný dôchodok priznala a vypláca Sociálna poisťovňa, obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a to je obdobie, keď mala fyzická osoba prerušené poistenie, keď bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, obdobie, ktoré bolo získané pred 1. januárom 2004 ako doba zamestnania a náhradná doba.

Čo sa týka zamestnania, do úvahy sa berie celé odpracované obdobie dôchodkového poistenia (obdobie, počas ktorého bol poistenec dôchodkovo poistený a odvádzal poistné buď ako zamestnanec, alebo SZČO, či dobrovoľne poistená osoba), teda aj obdobie posledného odpracovaného roka (počet dní).

Ak by vám Sociálna poisťovňa niektoré zamestnanie nezapočítala, a vy vlastníte hodnoverné doklady o dobe poistenia, ktorá nebola pre výpočet sumy starobného dôchodku zhodnotená, môžete tieto doklady predložiť Sociálnej poisťovni. Musí ísť o originály dokladov zamestnávateľa a musí z nich vyplývať, odkedy dokedy zamestnanie trvalo, prípadne aj suma hrubého zárobku/vymeriavacieho základu. Na základe predložených dokladov Sociálna poisťovňa rozhodne o prípadnom zvýšení dôchodku. Dôchodok je možné zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa predloženia chýbajúcich dokladov.

Vymeriavací základ je dôležitý

Pri stanovovaní priemerného osobného mzdového bodu sa hodnotia vymeriavacie základy, z ktorých poistenec odvádzal poistné. Platí, že čím boli odvody vyššie a čím dlhšie obdobie ich platil, tým vyššiu penziu mu Sociálna poisťovňa prizná. Ak napríklad niekto dosiahol dôchodkový vek 3. 10. 2023 a požiadal vtedy o dôchodok, ako obdobie poistenia mu bude hodnotená všetka doba dôchodkového poistenia získaná po ukončení povinnej školskej dochádzky do 2. 10. 2023. Vymeriavacie základy (odvody) sa mu započítajú od roku 1984 do roku 2021 (vrátane). Vymeriavacie základy sa však podľa zákona zhodnocujú do posledného roka pred vznikom nároku na dôchodok.

Osobný mzdový bod za jeden rok sa vypočíta ako podiel dosiahnutého vymeriavacieho základu v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý je určený na celý rok. V praxi to znamená, že aj keď by žiadateľ o penziu v roku, v ktorom o ňu žiada, výborne zarábal, osobný mzdový bod by vyšiel nízky, lebo vymeriavací základ, ktorý nie je za celý rok, by bol vydelený všeobecným vymeriavacím základom za celý rok.

Poberanie opatrovateľského príspevku a invalidného dôchodku

Započítava sa do penzie, ak niekto poberá opatrovateľský príspevok? Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy starobného dôchodku sa vypočíta takto: spočítajú sa osobné mzdové body dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a tento súčet sa vydelí obdobím dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Osobný mzdový bod za obdobie poberania invalidného dôchodku je v hodnote 0,3.

Ak bol niekto popri poberaní invalidného dôchodku poistený aj z dôvodu zárobkovej činnosti, osobný mzdový bod tvorí súčet osobných mzdových bodov za obdobie poberania invalidného dôchodku a osobných mzdových bodov zo zárobkovej činnosti. Ak takejto osobe vznikne nárok na starobný dôchodok, tak suma starobného dôchodku sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého bola určená suma invalidného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia je celé obdobie, počas ktorého bolo prispievané do systému dôchodkového poistenia.

Od 1. januára 2004 je obdobím dôchodkového poistenia aj doba poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku. Aktuálna dôchodková hodnota je určená zákonom a platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku aj na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dávok sa vypláca dávka, ktorú si občan zvolil. Na dávku, ktorá sa nevypláca, nárok zaniká.

Obdobie poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava najskôr od 1. 8. 2006, ak fyzická osoba mala poskytovaný peňažný príspevok za opatrovanie z úradu práce a mala počas poskytovania peňažného príspevku trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebola dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, ako osoba starajúca sa o dieťa, ako fyzická osoba vykonávajúca asistenciu a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek. Obdobie poberania invalidného dôchodku od 1. 1. 2004 je obdobím dôchodkového poistenia.

Za poistencov štátu platí štát poistné na dôchodkové poistenie len raz. Ak vám vznikne nárok na starobný dôchodok, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého bola určená suma invalidného dôchodku. Vyplácať sa bude ten dôchodok, ktorého suma je vyššia.

Učňovka a stredná škola

Doba štúdia sa pre výpočet sumy dôchodku preukazuje výučným listom, maturitným vysvedčením, vysokoškolským diplomom. Ak poistenec doklad nemá, môže požiadať príslušnú školu, nástupnícku školu alebo príslušný archív o vystavenie potvrdenia, odkedy dokedy štúdium trvalo. Pozor teda, ak chcete, aby vám štúdium bolo započítané, musíte predložiť doklady o štúdiu. Ak tak neurobíte, tieto roky započítané mať nebudete.

Doba štúdia sa hodnotí do 31. decembra 2003, doba štúdia získaná po 31. decembri 2003 sa hodnotí len vtedy, ak bol poistenec dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo si za toto obdobie poistenie doplatil. Poistné za dobu štúdia je možné doplatiť aj dodatočne, napr. pri odchode do dôchodku.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba, t. j. napr. doba štúdia získaná pred 1. januárom 2004. Spravidla sa štúdium započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, čiže od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec skončil povinnú školskú dochádzku.

Obdobie PN

Počíta sa do penzie aj obdobie práceneschopnosti alebo budete mať o to nižší dôchodok? Pri výpočte penzie sa berie do úvahy viacero faktorov. Okrem iného sa prihliada na odpracované roky. Legislatíva presne stanovuje, čo všetko sa do nich započítava. Budúci dôchodcovia často nevedia, či sa tam počíta napríklad pracovná neschopnosť (PN) a či sa im za to obdobie zníži penzia, alebo či je možné podať si žiadosť o starobný dôchodok aj počas PN.

Suma starobného dôchodku závisí od počtu odpracovaných rokov a od vymeriavacích základov, ktoré zamestnanec dosiahol v zamestnaní. To znamená, že pre výpočet starobného dôchodku sa hodnotí od roku 1984 každý kalendárny rok s vymeriavacím základom až do roka pred rokom dovŕšenia dôchodkového veku. Ak poistenec v takomto období je práceneschopný a poberá nemocenské dávky, tak má za toto obdobie nižší vymeriavací základ a následne je nižší aj osobný mzdový bod pre výpočet dôchodkovej dávky. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. To znamená, že ak vznikne nárok na starobný dôchodok a niekto v tom čase poberá aj nemocenské dávky, bude mať nárok aj na výplatu starobného dôchodku.

Obdobie vojenskej služby

Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. Vzorec na výpočet dôchodku je jednoduchý. Za každý rok dôchodkového poistenia sa najprv vypočíta osobný mzdový bod. Ten sa vynásobí počtom odpracovaných rokov a následne aktuálnou dôchodkovou hodnotou.

Do odpracovaných rokov sa nezapočítava všetko, táto vec však áno, ak ju dokážete, o to vyššiu penziu máte. Mnoho mužov, ktorí zažili ešte základnú vojenskú službu, sa obáva, či sa im toto obdobie počíta do dôchodku. Obdobím dôchodkového poistenia je aj základná vojenská služba. Toto obdobie je možné zhodnotiť na základe predloženej vojenskej knižky alebo potvrdenia vojenského archívu o vojenskej základnej službe. Suma dôchodku sa vypočítava podľa vzorca stanoveného zákonom o sociálnom poistení, ako súčin aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia.

Ak je poistenec aj v sporiteľom v II. pilieri, suma dôchodku sa stanoví rovnako ako poistencovi, ktorý nie je sporiteľom v II. pilieri a následne sa znižuje o pomernú sumu dôchodku patriacu za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení v závislosti od toho, v akom časovom období bolo toto obdobie získané. Sociálna poisťovňa na základe osobnej, písomnej, mailovej alebo telefonickej žiadosti o prehľad dôb poistenia zašle poistencovi Informáciu o stave a zmenách stavu individuálneho účtu poistenca.

Čo je obdobím dôchodkového poistenia:

• obdobie povinného dôchodkového poistenia,
• obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
• obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov),
• obdobie poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, ak invalidný dôchodok priznala a vypláca Sociálna poisťovňa,
• obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie t. j. obdobie, keď mala fyzická osoba prerušené poistenie, keď bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku (§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení),
• obdobie, ktoré bolo získané pred 1. januárom 2004 ako doba zamestnania a náhradná doba.
• Obdobím dôchodkového poistenia zamestnanca s nepravidelným príjmom nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (§ 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
• Na účely nároku na dôchodok sa vyššie uvedené obdobia hodnotia zásadne len vtedy, ak za ne bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.