Mnohí si myslia, že vynechať deti z dedičstva je jednoduché. Vydedenie nie je o tom, ako sa cítite, ale či splníte zákonné podmienky

Na konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp. či mu nezáujem potomka skutočne prekážal.

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka zaraďujeme situáciu, ak potomok:v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, vedie trvalo vedie neusporiadaný život.

1. Neposkytnutie pomoci

„O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene

1. pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm.
2. OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.“ (Uznesenie NS ČR zo dňa 16. 7. 2008, sp. zn 21 Cdo 3772/2007).

„V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet…“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2010, spisová značka: 5 Cdo 239/2009).

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm.

2. Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 02. 2013, spisová značka: 8C/104/2008).

Uvedené súdne rozhodnutie by sme mohli zhrnúť do viacerých bodov, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k založeniu dôvodu vydedenia:

• existencia zdravotných či iných problémov poručiteľa v dôsledku veku či ochorenia
• o potreby poručiteľa nie je postarané inak
• reálna možnosť potomka poskytnúť pomoc (nejde o situáciu, ak je osoba invalidná, prípadne v treste odňatia slobody, sanatóriu a pod.)
• neodmietnutie pomoci poručiteľom
• neposkytnutie pomoci je v rozpore s dobrými mravmi

Pomoc, ktorú môže neopomenuteľný dedič poskytnúť, nemusí spočívať len v osobnej starostlivosti, pokiaľ túto starostlivosť dokáže finančne zabezpečiť prostredníctvom inej osoby.

2. Neprejavovanie záujmu o poručiteľa

„Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z. spočíva – podľa právnej teórie – v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať, je potrebné – vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov – posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, príp. keď k nemu aj podstatne prispel…“ (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 26. 03. 2015, spisová značka: 7CoD/59/2014).

„Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27. 05. 2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014)

3. Odsúdenie za úmyselný trestný čin

„Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene

3. sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný. Dôležité je tiež to, že potomok, ktorý nedosiahol vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti, síce môže svojím konaním naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale o trestný čin nepôjde, pretože nie je trestne zodpovedný.“ (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 18. 06. 2015, spisová značka: 7CoD/12/2014).

4. Vedenie trvalo neusporiadaného života

„Za trvalé vedenie neusporiadaného života treba vyhodnotiť iné závažné situácie, jednoznačne vybočujúce z rámca všeobecnej predstavy o chovaní v súlade s dobrými mravmi, ako napríklad, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, zanedbávanie povinnej výživy, trvalé vyhýbanie sa práci, pravidelné páchanie trestnej činnosti, prípadne iné správanie sa potomka porušujúce dobré mravy, ktoré tiež vykazuje znaky dlhodobosti.“ (Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 11. 08. 2016, spisová značka: 4Co/658/2015).

„Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použije na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06. 2016, spisová značka: 4C/29/2015). Zdroj: A/K/M/V advokátska kancelária, www.akmv.sk