Príspevok 500 eur na pohreb. Štátna dávka by mala byť vyššia, odkedy sa začne vyplácať?
Poslanci za Slovenskú národnú stranu predkladajú do parlamentu novelu zákona, ktorá má ambíciu výrazne zasiahnuť do peňaženiek pozostalých.
Užitočná pravda: Koľko dnes stojí dôstojná rozlúčka? Pozreli sme sa na ceny, príspevky od štátu a anomálie, ktoré vás môžu prekvapiť
Smrť blízkeho je šok, ktorý mnohí zneužívajú na rýchly zisk. Stalo sa vám, že vám lekár alebo záchranár namiesto útechy podsunul vizitku konkrétneho pohrebníctva? Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, v otvorenom rozhovore varuje pred nekalým marketingom priamo v bytoch pozostalých.
Po tom, čo sa suma príspevku na pohreb menila len minulý rok, prichádza Andrej Danko a jeho kolegovia s ďalším, ešte razantnejším návrhom. Štátna dávka by sa mala podľa ich predstáv viac než zdvojnásobiť, čím reagujú na prudký nárast cien v pohrebníctve a snažia sa priblížiť k štandardom okolitých krajín.
Slovenská národná strana, zastúpená poslancami Dagmar Kramplovou, Romanom Michelkom, Andrejom Dankom a Milanom Garajom, otvára tému, ktorá sa dotýka každej rodiny v tej najťažšej chvíli. Ich návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o príspevku na pohreb, nadväzuje na zmenu z roku 2024. Vtedy sa príspevok po dlhých rokoch stagnácie zvýšil na 200 eur.
Predkladatelia však dnes tvrdia, že táto suma je už nepostačujúca. Vo svojej argumentácii sa opierajú o tvrdú realitu trhu, kde ceny služieb spojených s poslednou rozlúčkou neustále stúpajú. V dôvodovej správe priamo konštatujú, že hlavným dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom.
Súčasných 200 eur totiž v kontexte dnešných cien pôsobí skôr ako symbolické gesto než reálna pomoc. Podľa predkladateľov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1 000 eur do 3 000 eur. Ak si tieto čísla dosadíme do rovnice s aktuálnou štátnou dávkou, výsledok je pre pozostalých pomerne deprimujúci.
Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 % týchto nákladov, ale len ich menšiu časť, čo podľa poslancov SNS zásadne oslabuje jeho reálny kompenzačný význam a znižuje rozsah pomoci poskytovanej pozostalým v období bezprostredne po úmrtí blízkej osoby. Navrhované zvýšenie na 500 eur má tento nepomer aspoň čiastočne zmierniť a vrátiť dávke jej pôvodný zmysel.
Pohľad za hranice a poľský extrém
Slovenskí zákonodarcovia pri tvorbe novely nepozerali len do cenníkov domácich pohrebných ústavov, ale aj k našim susedom. Regionálne porovnanie totiž ukazuje, že Slovensko v tejto oblasti doteraz ťahalo za kratší koniec. Kým v Českej republike je pohrebné ustanovené pevnou sumou 5 000 korún, skutočný skok vpred plánuje Varšava.
V Poľskej republike sa totiž od 1. januára 2026 zvyšuje pohrebné na 7 000 zlotých, čo je v prepočte takmer 1 000 eur. Práve tento kontext slúži predkladateľom ako silný argument pre domáce publikum. Zo súčasného porovnania totiž jednoznačne vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom.
Cieľom predloženého návrhu je teda upraviť výšku dávky tak, aby štátna sociálna dávka vo väčšej miere zodpovedala svojmu účelu, ktorým je príspevok na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Dôležitou správou pre občanov je, že okrem samotnej sumy sa nič iné nemení. Návrh zákona nezasahuje do okruhu oprávnených osôb, nemení podmienky nároku ani spôsob jeho uplatnenia. Celá administratívna a procesná konštrukcia zákona zostáva zachovaná, mení sa výlučne cifra, ktorú štát pošle na účet žiadateľa.
Rozpočet zaplače, no až o dva roky
Hoci má návrh jasný sociálny rozmer, pre štátnu kasu bude predstavovať ďalšiu záťaž. Predkladatelia otvorene priznávajú, že novela zákona predstavuje finančnú záťaž pre verejnú správu, no jedným dychom dodávajú, že ide o nevyhnutný krok. Podľa ich slov sú sociálne prínosy pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a zabezpečenie dôstojného pohrebu pre všetkých občanov dostatočným odôvodnením pre prijatie tohto návrhu aj napriek jeho negatívnemu vplyvu na rozpočet verejnej správy. V čase hľadania úspor v štátnom rozpočte ide o odvážne tvrdenie, ktoré však SNS balí do obalu ochrany rodinných financií v kritických životných situáciách.
Zaujímavým momentom návrhu je však jeho načasovanie. Ak by ste čakali, že vyššie príspevky začne štát vyplácať okamžite po schválení, mýlite sa. Predkladatelia navrhujú účinnosť zákona až od 1. januára 2027. Tento odklad o takmer dva roky vysvetľujú pragmaticky. Navrhovaná účinnosť podľa nich zohľadňuje potrebu vytvorenia primeraného časového priestoru na rozpočtové a organizačné zabezpečenie uplatňovania zvýšenej sumy príspevku. Pozostali si teda na reálne pocítenie tejto „päťstovky“ budú musieť ešte nejaký čas počkať, kým štát v rozpočtových kapitolách nájde potrebné zdroje na pokrytie zvýšených nákladov.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.