Sťahovanie po rozvode nie je jednoduchá záležitosť. Kedy sa nepohnete bez súhlasu bývalého partnera?

Téma zmeny bydliska dieťaťa patrí medzi časté sporné situácie, ktoré rieši aj súdna prax. Zákon o rodine síce stanovuje základné pravidlá, no nie všetky životné situácie pomenúva výslovne. Advokát Róbert Bános z Advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ vysvetľuje, že zákon vychádza predovšetkým z potreby dohody rodičov pri zásadných otázkach týkajúcich sa dieťaťa.

„Zákon o rodine výslovne označuje za podstatné veci, o ktorých by sa rodičia mali dohodnúť, najmä vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správu jeho majetku, štátne občianstvo, poskytovanie zdravotnej starostlivosti či prípravu na budúce povolanie,“ uvádza advokát JUDr. Róbert Bános.

Podľa neho však zákon neobsahuje uzavretý zoznam takýchto rozhodnutí. „Tento výpočet má však len demonštratívny charakter, a preto medzi podstatné veci možno zaradiť aj ďalšie otázky, ktoré majú zásadný význam pre život maloletého dieťaťa,“ dopĺňa advokát.

Bydlisko dieťaťa ako významná otázka

Medzi rozhodnutia, ktoré môžu zásadne ovplyvniť život dieťaťa, patrí aj určenie jeho bydliska. Hoci zákon túto situáciu výslovne nespomína, súdy ju vnímajú ako dôležitú.

„Jednou z takýchto otázok je aj určenie bydliska dieťaťa. Hoci zmena bydliska v rámci Slovenskej republiky nie je v zákone výslovne uvedená, rozhodovacia prax súdov ju vníma ako významnú otázku, ktorá by mala byť predovšetkým predmetom dohody rodičov,“ vysvetľuje advokát JUDr. Róbert Bános.

V praxi sa pritom podľa neho objavujú aj situácie, keď dohoda medzi rodičmi nie je možná. „V praxi sa totiž objavili aj prípady, keď sa rodičia nedokázali dohodnúť a o zmene bydliska musel rozhodnúť súd,“ približuje advokát.

Pri rozhodovaní súdu je pritom rozhodujúci jeden základný princíp. „Pri takomto rozhodovaní je vždy kľúčovým kritériom najlepší záujem dieťaťa, najmä posúdenie, či presťahovanie neohrozí jeho stabilitu, sociálne väzby a vzťah k druhému rodičovi,“ zdôrazňuje JUDr. Bános.

Presťahovanie v rámci Slovenska

Otázkou zostáva, či rodič môže zmeniť bydlisko dieťaťa aj bez súhlasu druhého rodiča. Odpoveď závisí od konkrétnej situácie, no zákon takýto postup výslovne nezakazuje.

„Vo všeobecnosti platí, že rodič sa môže presťahovať s maloletým dieťaťom do iného mesta v rámci Slovenskej republiky aj bez súhlasu druhého rodiča, keďže takýto postup nie je výslovne zakázaný,“ uvádza advokát JUDr. Róbert Bános.

Takéto rozhodnutie však podľa neho neznamená, že druhý rodič má byť zo situácie vynechaný. „Napriek tomu má povinnosť druhého rodiča o tejto zmene informovať, aby sa zachoval jeho kontakt s dieťaťom a možnosť podieľať sa na jeho každodennom živote,“ dodáva advokát.

Ak druhý rodič nesúhlasí a domnieva sa, že zmena bydliska nie je v záujme dieťaťa, existuje právna cesta riešenia. „V prípade, že má druhý rodič za to, že zmena bydliska nie je v najlepšom záujme dieťaťa, môže sa obrátiť na súd,“ vysvetľuje Bános.

Pri presťahovaní do zahraničia platia iné pravidlá

Odlišná situácia nastáva pri presťahovaní mimo Slovenska, ktoré môže zásadne ovplyvniť život dieťaťa aj kontakt s druhým rodičom. „Odlišná situácia nastáva pri presťahovaní do zahraničia. V takom prípade je súhlas druhého rodiča nevyhnutný, keďže ide o zásah, ktorý môže zásadne ovplyvniť nielen vzťah dieťaťa s druhým rodičom, ale aj jeho školské, sociálne a celkové životné zázemie,“ uzatvára advokát JUDr. Róbert Bános.