Štát zrušil sviatok 8. mája ako deň pracovného pokoja. Musíte ísť ale naozaj do práce? Právnik vysvetľuje, prečo môže zamestnanec odmietnuť v tento dátum pracovať

To, čo sa na papieri zdalo ako jednoduchý škrt perom, však v realite slovenských fabrík, kancelárií a obchodných centier vyvolalo právne zemetrasenie. Ukazuje sa totiž, že legislatíva je deravá ako rešeto. Kým štát deklaruje, že v tieto dni sa má pracovať ako v ktorýkoľvek iný piatok, litera zákona hovorí niečo úplne iné. Podľa odborníkov na pracovné právo sa zamestnávatelia rútia do pasce, kde budú musieť platiť príplatky, a zamestnanci majú v rukách nečakaný tromf, a to legálnu možnosť odmietnuť prácu.

Ako tento legislatívny mačkopes ochromuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia? Hlavným problémom nie je samotná túžba vlády po vyššom HDP, ale zlyhanie pri synchronizácii zákonov. Štát síce novelizoval zákon o štátnych sviatkoch, no zabudol na ustanovenia Zákonníka práce, ktoré definujú, čo sa smie a nesmie robiť počas sviatku. Aby sme do tejto hmly vniesli svetlo, oslovili sme advokáta a odborníka na pracovné právo z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE, pána Mariána Mészárosa. Jeho analýza odhaľuje, že namiesto šetrenia nás čaká rok plný sporov a nákladov, s ktorými nikto nepočítal.

Sviatok, ktorý popiera sám seba

Základný problém tkvie v schizofrénii právnej úpravy pre rok 2026. Podľa Mariána Mészárosa je aktuálne účinné znenie zákona o štátnych sviatkoch nastavené tak, že 8. máj síce zostáva štátnym sviatkom, no v roku 2026 sa nepovažuje za deň pracovného pokoja. Na prvý pohľad to znie logicky – ak to nie je deň pokoja, má sa pracovať. Avšak právnik upozorňuje na zásadný rozdiel v porovnaní s inými dňami, napríklad s 1. májom. Kým pri Sviatku práce zákon jasne hovorí, že sa nepovažuje za sviatok na účely Zákonníka práce, pri 8. máji takáto vsuvka chýba.

Mészáros vysvetľuje, že z tohto opomenutia možno vyvodiť len jeden záver. Podľa jeho slov je 8. máj v roku 2026 podľa aktuálne účinnej právnej úpravy sviatkom na účely Zákonníka práce, avšak nie je dňom pracovného pokoja. Táto jemná nuansa v terminológii má v praxi váhu kladiva.

Keďže tento deň nie je dňom pracovného pokoja, zamestnávateľ teoreticky nemusí vopred prerokovávať nariadenie práce s odbormi a nemusí sa opierať o podmienku „výnimočnosti“. Lenže tu končí jednoduchá časť príbehu a začína sa právna krížovka, ktorú vláda zrejme nedomyslela.

Expert na dane a bývalý minister práce Jozef Mihál v tejto súvislosti trefne poznamenáva, že vláda zrejme zabudla na obmedzenia vyplývajúce z paragrafu 94 Zákonníka práce. Tento paragraf totiž striktne limituje, aké činnosti môže šéf zamestnancovi vo sviatok nariadiť. Mihál pripomína, že vo sviatok – a teda i v tento osudný 8. máj 2026 – možno pracovníkovi prikázať len tie úkony, ktoré sa bežne dovoľujú v dňoch nepretržitého odpočinku. Ide o úzky zoznam zahŕňajúci naliehavé opravy, inventúry, stráženie objektov či prácu v nepretržitých prevádzkach. Bežná kancelárska práca alebo spracovanie tabuliek v Exceli v tomto zozname nefiguruje.

Kedy môže zamestnanec legálne povedať „nie“

Otázka, ktorá teraz trápi tisíce ľudí, znie: Musím prísť 8. mája do práce, ak mi to šéf povie? Odpoveď advokáta Mészárosa je pre mnohých prekvapivo oslobodzujúca, no pre firmy mrazivá. Ak by sa podľa neho jednalo o inú prácu, ako je tá, ktorú Zákonník práce dovoľuje jednostranne nariadiť zo strany zamestnávateľa vo sviatok, nie je povinnosťou zamestnanca takýto pokyn uposlúchnuť. Právnik zdôrazňuje, že za takéto odmietnutie nemôže byť človek ani sankcionovaný, napríklad formou výpovede.

V praxi to znamená, že ak pracujete v administratíve, marketingu alebo v banke pri priehradke, váš zamestnávateľ nemá zákonnú páku na to, aby vás do práce 8. mája 2026 dotiahol silou. Môže sa s vami len dohodnúť. A dohoda v trhovom prostredí väčšinou niečo stojí. Marián Mészáros podotýka, že prácu vo sviatok možno stále dohodnúť a ak s tým zamestnanec súhlasí, môže vykonávať prakticky čokoľvek, okrem maloobchodného predaja v dňoch, kedy je to vyslovene zakázané (ako Vianoce či Veľká noc).

Tento stav však stavia zamestnávateľov do nevýhodnej pozície – ak chcú mať v piatok 8. mája otvorenú kanceláriu, musia sa spoliehať na dobrú vôľu zamestnancov a zároveň im zaplatiť stopercentný príplatok.

Mihál v tejto súvislosti otvorene hovorí o chybe v systéme. Upozorňuje, že súčasné znenie zákonov je jednoznačne chybné a ak ho vláda urýchlene neopraví, vystavuje firmy obrovskej právnej neistote. Na jednej strane by zamestnanci podľa vládnej vízie mali pracovať, aby zachránili rozpočet, no na druhej strane im zákon dovoľuje zostať doma, ak ich práca nie je „naliehavou opravou“ alebo „kŕmením hospodárskych zvierat“.

Dovolenková pasca. Prečo firmy neušetria

Mnohí zamestnávatelia, ktorí si už uvedomili hĺbku tohto problému, začali uvažovať o „húfnom“ nariaďovaní dovoleniek na tento sporný piatok. Myslia si, že tým zabijú dve muchy jednou ranou. Vyhnú sa chaosu a nebudú musieť platiť drahé príplatky za prácu vo sviatok. Právnik Mészáros však tento plán rýchlo rozbíja. Hoci potvrdzuje, že oprávnením nariaďovať dovolenku disponuje primárne zamestnávateľ, pripomína jedno dôležité ustanovenie, na ktoré sa často zabúda.

Zákonník práce v paragrafe 112 ods. 3 jasne stanovuje, že ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Mészáros vysvetľuje, že ak má zamestnanec svoje bežné pracovné dni v týždni od pondelka do piatku, pričom 8. máj je v roku 2026 piatok, nariadená dovolenka na tento deň sa mu jednoducho nebude odpočítavať z celkového nároku.

Zamestnanec tak zostane doma, dostane náhradu mzdy za sviatok, ale počet dní dovolenky, ktoré mu zostávajú do konca roka, sa nezmenší.

Pre zamestnávateľa je to ekonomický nonsens. Ak by firma chcela radšej zavrieť brány, než riskovať právne spory, efekt bude rovnaký ako pri dovolenke. Marián Mészáros v tejto súvislosti spomína prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Podľa neho by mala takáto prekážka v týchto prípadoch rovnaké dôsledky ako nariadenie dovolenky. Štátny experiment s „pracovným sviatkom“ tak v konečnom dôsledku naráža na ochranné prvky Zákonníka práce, ktoré sú navrhnuté tak, aby chránili voľný čas zamestnanca počas sviatkov, aj keď ich vláda dočasne zbaví titulu „deň pracovného pokoja“.

Konsolidácia alebo čisté zúfalstvo?

Celá táto situácia pripomína povestné škrabanie sa ľavou rukou za pravým uchom. Premiér Robert Fico síce tvrdí, že všetko ide podľa plánu a štát potrebuje, aby ekonomika v kritické dni nestála, no odborníci krútia hlavami. Ak bolo cieľom konsolidovať, teda šetriť a zarábať, výsledkom bude pravý opak. Štát ako najväčší zamestnávateľ v krajine bude musieť tisíckam policajtov, hasičov, lekárov a zamestnancov v nepretržitých prevádzkach vyplatiť obrovské sumy na príplatkoch, ktoré by inak v bežný pracovný deň neexistovali.

Právne prostredie sa na rok 2026 stáva nečitateľným. Mészáros potvrdil, že 8. máj zostáva pre zamestnanca dňom s mimoriadnym režimom. Ak sa vláda nepokúsi o bleskovú novelu Zákonníka práce, ktorá by 8. máj „odsviatkovala“ úplne, zostane nám v kalendári tento legislatívny unikát. Je to deň, kedy by sme mali byť v práci, ale nemusíme tam ísť, a ak tam predsa len pôjdeme, šéf sa nám musí plesnúť po vrecku.

Ministerstvá práce a financií si dnes prehadzujú vinu ako horúci zemiak, no faktom zostáva, že 8. máj 2026 bude dňom, kedy sa na Slovensku ukáže, či je silnejšie slovo premiéra, alebo paragrafy, ktoré tu budujeme desaťročia. Pre zamestnancov je to dobrá správa – majú právo na výber a štedrú kompenzáciu. Pre štátnu kasu a zamestnávateľov je to však ďalšie poleno pod nohami v už aj tak ťažkej dobe.