Pokutu už nečakajte len od polície, riešiť chybu po novom môže aj iná inštitúcia. Čo všetko ju bude zaujímať?

Aký je hlavný cieľ novely zákona o cestnej premávke a prečo bolo potrebné pristúpiť k zmenám práve teraz?

V prvom rade treba zdôrazniť, že ide o poslanecký návrh novely zákona. Ak by sme chceli hovoriť o úplne autentických pohnútkach, bolo by potrebné osloviť predkladateľov, no môžem priblížiť, ako tieto zmeny vníma a čo od nich očakáva polícia. Hlavným cieľom je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo ako policajný zbor jednoznačne vítame. Chceme pozitívne ovplyvniť nehodovosť. Polícia na ňu vplýva vlastnými preventívnymi či represívnymi akciami, ale zákon je jedným z hlavných nástrojov na formovanie správania účastníkov premávky.

Spomínali ste ochranu najzraniteľnejších účastníkov. Čo konkrétne sa v tejto oblasti mení?

Novela prináša opatrenia na zvýšenie bezpečnosti chodcov. Štatistiky sú v tomto smere neúprosné. Len za jeden týždeň sme zaznamenali štyroch usmrtených chodcov a od začiatku roka 2025 do konca novembra ich bolo až 56. Je zrejmé, že chodcov ako najzraniteľnejších účastníkov musíme chrániť dôslednejšie. Okrem toho sa sprísňujú postihy pre recidivistov, upravujú sa sankcie za rýchlosť a modernizujú sa procesy v autoškolách. Po novom sa uchádzač dostane do reálnej premávky až po zvládnutí teoretickej časti, čím sa minimalizuje riziko plynúce z neznalosti pravidiel. Podmienkou na získanie vodičského oprávnenia bude tiež aspoň nižšie stredné vzdelanie, teda ukončená základná škola, aby sme mali istotu, že uchádzač pravidlám porozumie.

Významnou zmenou je posilnenie právomocí obcí. Čo budú môcť mestá a obce riešiť samy v rámci objektívnej zodpovednosti?

Samosprávy budú môcť prejednávať vybrané správne delikty držiteľov vozidiel. Ide najmä o porušenia rýchlosti, nerešpektovanie značky „Stop“ alebo červeného signálu na semafore. Taktiež budú môcť riešiť zákazy otáčania, cúvania, neoprávnený prejazd cez železničné priecestia či vjazd do križovatky, ak vodič nemôže pokračovať v jazde za ňou a zostal by v nej stáť. Práve toto „uviaznutie“ v križovatke často spôsobuje dopravné kolapsy. Obce dostanú do rúk aj kontrolu bezpečnej vzdialenosti, používanie bezpečnostných pásov či manipuláciu s mobilným telefónom za volantom. Zdôrazňujem slovo manipulácia – vodič nemusí priamo telefonovať, stačí, ak prístroj drží v ruke alebo s ním narába, čo výrazne odvádza pozornosť.

Zjednodušuje sa aj proces vyvodzovania objektívnej zodpovednosti. Znamená to koniec výhovoriek na „vodiča z tretej krajiny“?

Presne tak. Doterajší systém umožňoval držiteľovi vozidla podať odpor a označiť inú osobu, ktorá údajne auto viedla. V praxi to viedlo k obrovským špekuláciám. Majitelia áut často uvádzali osoby z exotických krajín alebo starších ľudí, ktorí už roky nejazdia. Proces sa neúmerne predlžoval, vznikali náklady na doručovanie a vypočúvanie a v mnohých prípadoch nebolo možné nikoho potrestať. Po novom objektívna zodpovednosť plne prechádza na držiteľa vozidla. Ten si musí rozmyslieť, komu auto zverí, pretože následky ponesie on. Je to podobný princíp, aký už roky funguje pri diaľničných známkach.

Veľkou témou je prednosť chodcov. Po novom má mať chodec prednosť už vtedy, keď sa „zjavne chystá“ vstúpiť na priechod. Ako má vodič tento úmysel rozpoznať?

Tento pojem nemožno exaktne definovať, pretože každá situácia je jedinečná. Ide však o to, aby bol úmysel ľahko rozpoznateľný. Ak chodec stojí pri okraji vozovky priamo pred priechodom, nadviaže s vodičom očný kontakt alebo pohybom nohy či ruky naznačí vstup na vozovku, je to jasný signál. Chceme však apelovať aj na chodcov, že nejde o absolútnu prednosť. Chodec nesmie na priechod vstúpiť náhle. Musí vyhodnotiť rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich áut. Zodpovednosť je na oboch stranách. Ak dôjde k nehode, polícia sa pri vyšetrovaní opiera o znalecké posudky, kamerové záznamy a svedecké výpovede. Táto úprava vychádza z Viedenského dohovoru a zjednocuje naše pravidlá s ostatnými krajinami EÚ.

Novela zavádza aj kategóriu „malé elektrické vozidlá“. Čo sem patrí a aké sú pravidlá?

Patria sem elektrické kolobežky, segwaye, e-skateboardy a podobné zariadenia s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 25 km/h. Takéto vozidlá musia spĺňať technické požiadavky na brzdy, osvetlenie a stabilitu. Ak niekto takéto vozidlo upraví tak, aby jazdilo rýchlejšie, prestáva byť malým elektrickým vozidlom a stáva sa motorovým vozidlom. V tom prípade už musí mať vodič príslušné vodičské oprávnenie, vozidlo musí mať evidenčné číslo, povinné zmluvné poistenie (PZP) a absolvovať technickú kontrolu. Inak hrozia vysoké sankcie.

Médiá a sociálne siete obletela informácia o „rýchlosti chôdze“ 6 km/h na chodníkoch. Budete naozaj merať bežcov a a chodcov?

Tieto vtipy sme zachytili aj my, ale chcem všetkých upokojiť – chodcov merať nebudeme. Zákon nikde nezakazuje chodcovi bežať rýchlejšie ako 6 km/h. Definícia rýchlosti chôdze ako 6 km/h je v zákone kvôli používateľom kolobežiek, korčuliarom či cyklistom (ak im je jazda na chodníku povolená). Doteraz bol pojem „rýchlosť chôdze“ subjektívny, čo komplikovalo sankcionovanie pri kolíziách. Teraz je jasne stanovené, že napríklad kolobežkár nesmie na chodníku prekročiť túto hranicu. Ak pôjde povedzme 25 km/h, prekračuje rýchlosť chôdze štvornásobne a musí niesť následky. V blokovom konaní hrozí pokuta do 50 eur, v správnom do 100 eur.

Týka sa to aj mamičiek s kočíkmi, alebo detí na odrážadlách?

Určite neplánujeme merať rýchlosť detí na odrážadlách. Tu ide skôr o zodpovednosť rodičov. Ak dieťa na chodníku jazdí neprimerane rýchlo a dôjde k zraneniu inej osoby, zodpovednosť nesie rodič. Invalidné vozíky sa považujú za bežných chodcov, tých sa obmedzenia netýkajú.

Zmenou prešli aj pravidlá pre spolujazdcov na motocykloch. Tí po novom nesmú piť alkohol. Prečo?

Spolujazdec na motocykli, štvorkolke alebo na bicykli pre dve osoby výrazne ovplyvňuje jazdné vlastnosti a stabilitu vozidla. Ak je pod vplyvom alkoholu, jeho reakcie a pohyby môžu byť nevyspytateľné, čo môže viesť k pádu alebo nehode. Je to iná situácia ako v aute, kde spolujazdec stabilitu vozidla priamo neovplyvňuje.

V zákone sa spomínajú aj predné brzdové svetlá. O čo ide?

Áno, novela povoľuje montáž predných brzdových svetiel. Ide o technologický prvok, ktorý má zvýšiť bezpečnosť najmä v situáciách, keď chodec alebo iný vodič potrebuje vedieť, či vozidlo pred ním skutočne brzdí, hoci sa naň pozerá spredu (napríklad v križovatke alebo pred priechodom).

Novinka v podobe predného brzdového svetla vyvoláva u vodičov zvedavosť. Čo si pod týmto technickým prvkom máme predstaviť?

Ide o koncepciu podobnú tretiemu brzdovému svetlu v zadnej časti vozidla. To bolo v minulosti tiež len doplnkovou výbavou, kým sa stalo dnešným štandardom. Ministerstvo dopravy, ktoré je gestorom tejto novely, zavádza používanie predného brzdového svetla na testovacie účely. Na rozdiel od zadných svetiel však nebude červené, ale zelené. Hlavným cieľom je pozitívne ovplyvniť nehodovosť vo vzťahu k chodcom. Chodec by vďaka nemu mal získať jasnú informáciu, že ho vodič registruje a reálne brzdí.

Už dnes jazdia autá, ktoré majú takéto svetlo. Bolo to doteraz legálne?

Doteraz táto oblasť nebola v našej legislatíve upravená. Ak si niekto takéto svetlo namontoval svojvoľne, jeho vozidlo sa z pohľadu zákona považovalo za technicky nespôsobilé. Vodičovi za to hrozí pokuta a v krajnom prípade aj zákaz ďalšej jazdy. Novela tento stav mení, no dôležitý je termín – oficiálne používanie v testovacej prevádzke bude umožnené až od 1. januára 2029.

Môže si vodič po tomto termíne namontovať akékoľvek zelené svetlo podľa vlastných predstáv?

Určite nie. Svetlo musí byť umiestnené v prednej časti vozidla, spravidla v oblasti predného nárazníka či masky. Rozhodne však nemôže ísť o nejaké „amatérske“ LED pásiky. Zariadenie musí byť homologizované, musí spĺňať prísne európske štandardy a prejsť schvaľovacím procesom Ministerstva dopravy SR. Musí mať stanovený presný jas, aby plnilo svoj účel a zároveň neoslňovalo ostatných účastníkov premávky.

V čom spočívajú riziká tejto technológie?

Najväčším rizikom je nesprávna interpretácia signálu chodcom. Ak chodec uvidí, že sa na vozidle rozsvietilo zelené svetlo, môže nadobudnúť falošný pocit bezpečia. Môže si povedať: „Vodič ma vidí, spomaľuje, môžem bezpečne vstúpiť na cestu.“ Vodič však v skutočnosti môže brzdiť z úplne iného dôvodu – napríklad preto, že sa blíži ku križovatke alebo spomaľuje pred nerovnosťou.

Tento problém je vypuklejší v zimnom období, keď je skoro tma a chodci sú v tmavom oblečení bez reflexných prvkov pre vodiča takmer neviditeľní. Ak vodič vtedy brzdí kvôli niečomu inému a chodec to vyhodnotí ako signál pre seba, môže dôjsť k tragickej kolízii. Preto zdôrazňujeme, že toto svetlo nie je zárukou absolútnej prednosti. Vždy musí prebehnúť vzájomná interakcia a obozretnosť na oboch stranách.

Bude montáž tohto svetla povinná pre všetkých?

V rámci testovacieho obdobia pôjde o dobrovoľnú voľbu. Majitelia vozidiel si ho budú môcť domontovať dodatočne, podobne ako sa kedysi domontovávali zadné brzdové svetlá. Prax a analýza nehodovosti počas testovacej prevádzky následne ukážu, či sa tento prvok osvedčil a či sa stane povinnou súčasťou výbavy nových vozidiel.

Pomôže toto svetlo aj ostatným vodičom, napríklad pri prudkom brzdení?

Môže to byť užitočná doplnková informácia aj pre vodičov pred vami, napríklad v spätnom zrkadle uvidia, že auto za nimi intenzívne brzdí. Treba však pamätať na to, že samotné svetlo neukazuje intenzitu brzdenia – teda či vodič len dobrzďuje, alebo ide o krízovú situáciu. Vždy je to len pomocný signál, ktorý nenahrádza povinnosť sledovať celkovú situáciu v premávke.