Veľké zmeny v dedení. Ak chcete majetok, máte novú povinnosť. Nový Občiansky zákonník môže prikázať dedičovi napríklad starať sa o hrob

Zmeny by sa mali týkať takmer každého právneho aspektu každodenného života – od toho, ako uzatvárame manželstvá, ako si chránime majetok, až po to, ako bude po novom prebiehať dedenie. Aby sme priniesli jasný a praktický pohľad na to, čo by tieto novinky v praxi znamenali, oslovili sme odborníka na právo – advokáta JUDr. Róberta Bánosa z Advokátskej kancelárie BÁNOS & KOŠÚTOVÁ.

Aké najzásadnejšie zmeny prinesie nový Občiansky zákonník pre bežné rodiny – od uzatvárania manželstva až po rozvod?

Pre úplnosť uvádzame, že nový zákonník je aktuálne vo fáze pripomienkového konania, doposiaľ nebolo schválené jeho presné znenie, pričom jeho účinnosť je navrhovaná na 1. júla 2027.

Navrhovaná právna úprava by mala zásadným spôsobom modernizovať oblasť rodinného práva. Významnou zmenou je zavedenie nového dôvodu neplatnosti manželstva uzavretého z nepoctivého úmyslu pri jeho uzavieraní. Cieľom je zabrániť účelovému uzatváraniu manželstiev bez reálneho zámeru vytvoriť trvalé a harmonické spolužitie, najmä ak je motívom získanie pobytových alebo občianskych výhod. Zavádza sa aktívna legitimácia prokurátora, ktorý môže podať návrh na vyslovenie neplatnosti v objektívnej, prekluzívnej lehote troch rokov. Ustanovenie tak posilňuje ochranu verejného záujmu a reaguje na potrebu eliminovať zneužívanie inštitútu manželstva.

Doplnené sú aj nové dôvody neexistencie manželstva. Ide najmä o prípady, v ktorých chýbala prítomnosť svedkov alebo neboli splnené podmienky mimoriadneho uzavretia manželstva v ohrození života.

Oblasť zániku manželstva sa modernizuje zavedením inštitútu nesporového rozvodu. Ide o nový spôsob ukončenia manželstva, ktorý odstraňuje potrebu zisťovania príčin rozvratu a umožňuje rýchlejšie, menej konfliktné konanie v prípadoch, keď sú manželia dohodnutí, nežijú spolu a majú upravené pomery k maloletým deťom.

Zákon zároveň rieši špecifickú situáciu zmeny pohlavia jedného z manželov, pri ktorej manželstvo zaniká priamo zo zákona (ex lege), pričom na práva a povinnosti strán sa použijú ustanovenia o rozvode.

Ako sa po novom menia majetkové vzťahy medzi manželmi a čo to bude znamenať pri rozchodoch alebo dlhoch jedného z partnerov?

Nová právna úprava zásadne mení koncepciu manželského majetkového režimu tým, že upúšťa od tradičného pojmu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zavádza inštitút spoločného imania manželov. Spoločné imanie manželov môže mať dve podoby, zákonnú a zmluvnú. Zákonná podoba vychádza z pravidla, že aktíva a pasíva nadobudnuté počas manželstva tvoria spoločné imanie, ak zákon alebo manželia neurčia inak.

Upravuje sa zmluvné imanie manželov, na ktorom sa manželia alebo snúbenci môžu dohodnúť. Zmluvu môžu manželia uzatvoriť kedykoľvek počas trvania manželstva. Ak zmluvu uzatvárajú snúbenci, zmluva nadobúda účinnosť uzavretím manželstva. Manželia sa môžu dohodnúť na rozšírení alebo zúžení zákonného spoločného imania manželov alebo si môžu dohodnúť oddelený režim imania, kedy každý z manželov nadobúda majetok a dlhy samostatne. Manželia si môžu osobitne upraviť aj správu ich imania.

Nová právna úprava precizuje otázky, ktoré boli doposiaľ riešené prevažne judikatúrou. Výnosy z výlučného majetku jedného z manželov sa stávajú súčasťou spoločného imania v hodnote po odpočítaní nákladov vynaložených na tento majetok.

Zákon výslovne stanovuje aj úpravu podielov v obchodných spoločnostiach a družstvách, ktoré jeden z manželov nadobudne počas manželstva, ich hodnota spadá do spoločného imania, pričom podiel zostáva tomu z manželov, ktorý je spoločníkom alebo členom.

Do spoločného imania manželov nepatrí vec, na nadobudnutie ktorej boli síce sčasti použité prostriedky patriace do spoločného imania manželov, ale vo vzťahu k celkovej výške použitých prostriedkov zo spoločného imania ide len o nepatrnú časť.

Vo vzťahu k záväzkom zákon rozlišuje medzi záväzkami, ktoré vznikli zo spoločného konania oboch manželov, za tieto záväzky nesú obaja manželia spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, a veriteľ sa môže uspokojiť zo spoločného imania aj z výlučného majetku ktoréhokoľvek manžela, a záväzkami, ktoré vznikli výlučne jednému z manželov, v týchto prípadoch je podľa navrhovanej úpravy veriteľ oprávnený uspokojiť sa prednostne z výlučného majetku dlžníka, a subsidiárne zo spoločného imania, ale iba v rozsahu, v akom sa tým nezasahuje do oprávneného podielu druhého manžela.

Navrhované znenie zákona vymedzuje, že súčasťou majetkového spoločenstva manželov nie sú dlhy týkajúce sa výlučného majetku manžela, dlhy, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, a ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého a dlhy vzniknuté z protiprávneho úkonu manželov. V týchto prípadoch za dlhy zodpovedá len ten z manželov, o ktorého dlh ide.

Budú mať ľudia väčšiu slobodu pri uzatváraní predmanželských a manželských zmlúv? A na čo si pri nich musia dávať pozor?

Nová právna úprava poskytuje manželom a snúbencom podstatne širšiu zmluvnú voľnosť pri upravovaní ich majetkových vzťahov. V súlade so zásadou autonómie vôle môžu manželia dohodou zúžiť alebo rozšíriť zákonné spoločné imanie, prípadne si môžu dohodnúť úplný oddelený majetkový režim, pri ktorom spoločné imanie nevznikne vôbec. Zmluvný režim

môže byť uzavretý nielen pred manželstvom, ale aj kedykoľvek počas jeho trvania, čo umožňuje reagovať na meniace sa životné okolnosti, pracovnú situáciu či podnikateľské riziká jedného z manželov. Možnosť osobitne upraviť aj správu imania poskytuje manželom nástroj na presné rozdelenie kompetencií a zodpovednosti v hospodárení s majetkom.

Zmluvu o spoločnom imaní manželov teda môžu uzavrieť aj snúbenci, zmluva však nadobudne účinnosť uzavretím manželstva. Ak sa o oddelenom režime imania dohodnú snúbenci, spoločné imanie manželov počas trvania manželstva nevznikne. V takom prípade bude to, čo každý z manželov za trvania manželstva nadobudne, tvoriť jeho výlučný majetok; to platí aj o dlhoch, ktoré vzniknú každému z manželov za trvania manželstva.

Zmluva o spoločnom imaní manželov musí mať formu notárskej zápisnice alebo musí byť autorizovaná advokátom.

Ako sa menia pravidlá dedenia – najmä vo vzťahu k deťom, partnerovi a možnosti niekoho vydediť?

Nová právna úprava prináša výrazné posilnenie autonómie vôle poručiteľa. Najvýraznejšou zmenou je zásadné zníženie povinného podielu neopomenuteľných dedičov, teda detí. Maloletým potomkom bude patriť iba 2/10 ich zákonného podielu a plnoletým iba 1/10, čo v praxi znamená, že poručiteľ môže rozhodnúť o svojom majetku omnoho voľnejšie a deti už nebudú chránené v rozsahu, na aký boli zvyknuté podľa doterajšej právnej úpravy. Rozširujú sa aj dôvody vydedenia, k existujúcim dôvodom pribúda nový dôvod, a to ak potomok trvalo vedie márnotratný život. Pôjde najmä o osoby, ktoré dlhodobo nerozvážne nakladajú s majetkom, sú v opakovaných exekúciách, hazardujú alebo svojím životným štýlom ohrozujú vlastnú existenčnú stabilitu.

Súčasne sa precizujú aj dôvody dedičskej nespôsobilosti, najmä pokiaľ ide o úmyselné trestné činy, ktoré sa už nebudú posudzovať len vo vzťahu k poručiteľovi, ale aj voči jeho potomkom. Nespôsobilým dediť bude aj rodič poručiteľa, ktorý bol pozbavený rodičovských práv. Tieto zmeny posilňujú spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov tam, kde sú rodinné väzby narušené alebo zlyhávajú základné povinnosti.

Pre partnerov – spolužijúce osoby a ďalších príbuzných zostáva zachovaná dedičská sukcesia podľa skupín, avšak vzhľadom na väčšiu voľnosť poručiteľa pri nakladaní s majetkom a na rozšírené použitie dedičských zmlúv a odkazov bude možné podstatne viac ovplyvniť, kto v skutočnosti dedičstvo získa. Vzťahy v rodine tak budú menej striktne preddefinované zákonom a viac odrážať skutočné želania poručiteľa.

Aké nové možnosti bude mať človek pri plánovaní majetku, napríklad cez dedičské zmluvy, odkazy alebo príkazy?

Novela prináša rozsiahle posilnenie inštitútov, ktoré poručiteľovi umožňujú flexibilne plánovať, komu a za akých podmienok majetok pripadne po jeho smrti. Kľúčovým prvkom novely je zavedenie dedičskej zmluvy ako plnohodnotného právneho dôvodu dedenia. Dedičská zmluva je dvojstranný právny úkon, pri ktorom poručiteľ povoláva dediča a povolaný dedič toto povolanie prijíma. Podstatou tohto inštitútu je, že poručiteľ sa zmluvou

vzdáva časti svojej testamentárnej slobody, pretože na rozdiel od závetu ju nemôže jednostranne meniť alebo odvolať, pokiaľ si zmluvné strany výslovne nedohodli možnosť odstúpenia bez dôvodu. Zmluvu možno uzavrieť ako odplatnú alebo bezodplatnú, pričom odplatou môže byť napríklad finančné plnenie, zaopatrenie alebo zaopatrovacia renta. Jednou dedičskou zmluvou možno ustanoviť len jedného dediča. Jej formou musí byť notárska zápisnica.

Zavádza sa tiež nový inštitút zrieknutia sa dedičstva, ktorý umožňuje potenciálnemu budúcemu dedičovi uzavrieť s poručiteľom zmluvu, ktorou sa svojho dedičského práva vzdá odplatne alebo bezodplatne. Na takého človeka sa potom hľadí, akoby sa smrti poručiteľa nedožil a nededí z nijakého titulu. Zavádza sa aj možnosť ustanovenia náhradného dediča pre prípad, že povolaný dedič sa z rôznych dôvodov nestane dedičom.

Významným prvkom je aj úprava odkazu, jednostranného právneho úkonu mortis causa, ktorým poručiteľ „obdaruje“ osobu, ktorá sa z tohto dôvodu nestáva dedičom. Odkazovník nadobúda po smrti poručiteľa len pohľadávku voči dedičom, napríklad na odovzdanie veci alebo zaplatenie určitej sumy, pričom nezodpovedá za pozostalostné dlhy. Ako osobitný druh odkazu sa upravuje odkaz práva služobnosti, ktorým vzniká oprávnenej osobe priamo vecné právo k nehnuteľnosti už na základe uznesenia o dedičstve.

Novela zavádza aj inštitút príkazu, ktorým môže poručiteľ uložiť dedičovi povinnosť niečo vykonať, zdržať sa určitého konania alebo konanie iného strpieť. Príkaz nesmie ukladať povinnosť poskytnúť vecné alebo finančné plnenie, keďže to je predmetom odkazu. Príkaz môže smerovať napríklad k starostlivosti o zviera, pomník či k zákazu scudzenia určitej veci. Nesplnenie príkazu nespôsobuje zánik dedičského práva, ale jeho vymožiteľnosť závisí od toho, či existuje oprávnená osoba na podanie žaloby (typicky iný dedič).

Tieto nové inštitúty výrazne rozširujú priestor pre premyslené majetkové plánovanie. Novela tak vytvára systém, ktorý kladie najvyšší dôraz na rešpektovanie individuálnej vôle poručiteľa.

Očakávate, že nové pravidlá povedú k rýchlejším a jednoduchším konaniam – či už pri rozvodoch, dedení alebo majetkovom vsyporiadaní?

Viaceré prvky novej právnej úpravy smerujú k tomu, aby sa kľúčové rodinnoprávne a majetkovoprávne konania stali rýchlejšími, menej konfliktnými a procesne predvídateľnejšími. Zásadný dopad možno očakávať najmä pri rozvodoch, kde sa zavádza inštitút nesporového rozvodu, ktorý odstráni potrebu dokazovania príčin rozvratu a umožní ukončiť manželstvo v situáciách, keď sú manželia dohodnutí, nežijú spolu a majú upravené pomery k maloletým deťom.

Významné zjednodušenie nastane aj v rámci majetkového vyporiadania manželov. Nahradenie inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov koncepciou spoločného imania manželov s jednotným a precizovaným režimom aktív a pasív prinesie väčšiu predvídateľnosť pri určovaní, čo patrí do spoločného majetku a čo je výlučné vlastníctvo. Doteraz mnohé otázky riešila prevažne judikatúra, čo viedlo k nejednotným výsledkom.