Kúrenie alebo stavba a drevo z lesa zadarmo? Kto si ho môže zobrať a čo sa považuje za krádež? A kedy hrozí pokuta viac ako 3 000 eur?

Zákon o lesoch totiž nepozná výnimky: právo vlastníka lesa je nadradené a ak ho návštevník bez povolenia poruší, hovoríme o krádeži.

Kto smie drevo zbierať?

Zákon č. 326/2005 Z. z. – zákon o lesoch – striktne upravuje, kto je oprávnený lesné drevo rúbať, odnášať alebo inak využívať. Drevo môže byť odvážané výlučne obhospodarovateľom lesa alebo osobou, ktorá má povolenie na odkup a odvoz. Vyťažené drevo musí byť označené – či už páskami, ciachami, alebo iným čitateľným spôsobom – ešte pred jeho odvozom z lesa.

Ďalším dôležitým právnym predpisom je staršia vyhláška z roku 1969. Podľa nej výkupom a dodávkou surového dreva vyťaženého v lese sú poverené štátne lesy, podnikové riaditeľstvá, prípadne iné organizácie, ktorým to udelí ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. V praxi teda platí, že iba tieto inštitúcie a ich zmluvní partneri majú právo manipulovať s vyťaženým drevom.

Do problémov sa teda istotne vlastnou chybou dostanete v prípade, ak si drevo v lese nazbierate, naložíte a odveziete domov alebo ak ho využijete ako vhodný stavebný materiál. V prípade, ak vás pri takomto čine prichytia príslušníci lesnej stráže alebo Policajného zboru, hrozí vám pokuta až do výšky 3 320 eur.

Verejnosť má právo, no len s rešpektom

Ústavný princíp voľného vstupu do lesa však umožňuje verejnosti vstúpiť na lesné pozemky. Zákon pritom ustanovuje, že pri užívaní lesného prostredia verejnosť nesmie poškodzovať prírodu, nesmie zasahovať do majetkových práv vlastníka a musí rešpektovať pokyny obhospodarovateľa lesa či lesnej stráže. Toto bolo potvrdené aj v diskusii na lesníckom fóre, kde zákonník pripomenul: „Každý má právo vstupovať na lesné pozemky…“ No zároveň musíme „chrániť a nenarušovať lesné prostredie a rešpektovať práva vlastníka“.

Kedy sa drevo zbieranie stáva krádežou?

Drevo, ktoré nebolo získané riadne, legálne – teda bez povolenia, označenia či odvozu obhospodarovateľom – je považované za odcudzené. Podľa zákona môže byť taký čin kvalifikovaný ako krádež – a to bez ohľadu na to, či išlo o padnuté konáre, suché drevo, alebo živé drevo na palivo. Krádež lesného dreva sa rieši v rámci Trestného zákona, kde môže ísť o majetkový delikt. V závislosti od hodnoty škody môže ísť o priestupok alebo o trestný čin. Proti takémuto konaniu môže konať nielen lesná stráž, ale aj policajný orgán.

Od pokút po trestné stíhanie

Ak sa preukáže, že ide o krádež, hrozia páchateľovi pokuty, náhrada škody, ale aj trestné stíhanie. Okrem priamej finančnej ujmy pre obhospodarovateľa lesa sa trestný čin môže odraziť aj na trestnoprávnych následkoch – od podmienečného trestu až po reálne odňatie slobody, v závislosti od závažnosti prípadu.

Za zmienku stojí, že aj v prípade padnutého alebo suchého dreva sa zákon nijako „nepozerá cez prsty“. Aj takéto drevo patrí vlastníkom lesa a jeho zber bez súhlasu je porušením právneho poriadku.

Ako by mal postupovať občan?

• Overiť si vlastníka – napríklad obec, štátne lesy, súkromný majiteľ.
• Požiadať o povolenie – buď ústne, alebo písomné – a potvrdiť si podmienky zberu.
• Dodržať pravidlá označenia a odvozu, ak je súčasťou dohody.
• Zohľadniť návody obhospodarovateľa, napríklad týkajúce sa ochrany prírody či lesných porastov.

Slovenské lesy sú cenným majetkom, ktorý si vyžaduje rešpekt a obozretnosť. Aj keď verejnosť má právo vstúpiť do lesa, nemá právo s ním manipulovať. Drevo – či už živé, padnuté, alebo suché – si vyžaduje oprávnenie a v súlade so zákonom. V opačnom prípade hrozí klasifikácia takéhoto konania ako krádeže, s možnými právnymi a trestnými dôsledkami.